Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 102

त्रेतायां द्वापरे चैव किं नु वै दारुणे कलौ । तस्मात्तेषां हितार्थाय तत्तीर्थं त्वं प्रकीर्तय । येन दृष्टेन सर्वेषां तीर्थानां लभ्यते फलम्

tretāyāṃ dvāpare caiva kiṃ nu vai dāruṇe kalau | tasmātteṣāṃ hitārthāya tattīrthaṃ tvaṃ prakīrtaya | yena dṛṣṭena sarveṣāṃ tīrthānāṃ labhyate phalam

“Jika dalam Tretā dan Dvāpara pun demikian, apatah lagi dalam Kali yang mengerikan! Maka demi kesejahteraan mereka, nyatakanlah tīrtha itu—yang dengan sekadar darśana (menyaksikannya), diperoleh buah semua tīrtha.”

त्रेतायाम्in the Tretā (age)
त्रेतायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootत्रेता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; कालवाचक-सप्तमी (locative of time)
द्वापरेin the Dvāpara (age)
द्वापरे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootद्वापर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; कालवाचक-सप्तमी
and
:
Sambandha/Connector (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-निपात (conjunction)
एवindeed/just
एव:
Sambandha/Connector (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-निपात (emphatic particle)
किम्what
किम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; प्रश्नवाचक-सर्वनाम
नुthen/indeed (interrogative)
नु:
Sambandha/Connector (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनु (अव्यय)
Formप्रश्न/अनुनयार्थक-निपात (interrogative particle)
वैsurely
वै:
Sambandha/Connector (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-निपात (assertive particle)
दारुणेterrible
दारुणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootदारुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; विशेषणम् (qualifies ‘कलौ’)
कलौin Kali (age)
कलौ:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootकलि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; कालवाचक-सप्तमी
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतस्मात् (तद्-प्रातिपदिक)
Formहेतौ-अव्यय (ablatival adverb: ‘therefore/from that reason’)
तेषाम्of them
तेषाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचन; सम्बन्ध (genitive)
हितार्थायfor (their) benefit
हितार्थाय:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootहित + अर्थ (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/चतुर्थी), एकवचन; तत्पुरुष-समास (हितस्य अर्थः = for welfare/purpose); प्रयोजन-चतुर्थी
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; विशेषणम् (qualifies ‘तीर्थम्’)
तीर्थम्holy place/pilgrimage site
तीर्थम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
प्रकीर्तयproclaim/tell
प्रकीर्तय:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + कीर्त् (धातु)
Formलोट्-लकार (imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद
येनby which
येन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; साधन/हेतु-तृतीया
दृष्टेन(by) being seen/seen
दृष्टेन:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootदृश् (धातु) + त (कृत् प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; ‘येन’ इत्यस्य विशेषणम्
सर्वेषाम्of all
सर्वेषाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचन; सम्बन्ध
तीर्थानाम्of (all) holy places
तीर्थानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचन; सम्बन्ध
लभ्यतेis obtained
लभ्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootलभ् (धातु)
Formलट्-लकार (present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग (passive: ‘is obtained’)
फलम्fruit/result
फलम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्मणि-प्रयोगे कर्तृस्थानी (subject in passive)

Pārvatī (Devī)

Tirtha: Eka-tīrtha granting sarva-tīrtha-phala by darśana (implied to be Prabhāsa/Somnath in context)

Type: kshetra

Listener: Śiva

Scene: Pārvatī, earnest and protective, requests from Śiva the name of a single tīrtha for Kali-yuga welfare; a darkened backdrop symbolizes Kali, while one radiant kṣetra shines like a beacon.

T
Tretā-yuga
D
Dvāpara-yuga
K
Kali-yuga
T
Tīrtha
Ś
Śiva

FAQs

Kali Yuga calls for concentrated, merciful spiritual means—one supremely efficacious tīrtha that grants broad merit.

The verse requests identification of a single paramount tīrtha; the chapter context points toward Prabhāsa as the central answer.

Darśana (visiting/seeing) of the proclaimed tīrtha is emphasized as the key act yielding comprehensive tīrtha-phala.