Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 30

उत्पलैः सर्वतश्छन्नं सरः सारसशोभितम् । तदगाधजलं दृष्ट्वा स्वयमेव पिनाकधृक् । सब्रह्मविष्णुना सार्द्धं स्नातस्तत्र वृषध्वजः

utpalaiḥ sarvataśchannaṃ saraḥ sārasaśobhitam | tadagādhajalaṃ dṛṣṭvā svayameva pinākadhṛk | sabrahmaviṣṇunā sārddhaṃ snātastatra vṛṣadhvajaḥ

Tasik itu tertutup di segenap sisi oleh teratai biru (utpala) dan dihiasi oleh angsa. Melihat airnya yang dalam, pemegang Pināka (Śiva) sendiri—yang berpanji lembu—mandi di sana bersama Brahmā dan Viṣṇu.

उत्पलैःwith lotuses
उत्पलैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootउत्पल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; करण (means)
सर्वतःon all sides
सर्वतः:
Sambandha (सम्बन्ध/adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसर्वतः (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक क्रियाविशेषण (adverb of place)
छन्नम्covered
छन्नम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootछद् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle) ‘छन्न’; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (सरः)
सरःthe lake
सरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्ता/वर्ण्यवस्तु
सारसशोभितम्adorned with cranes (sārasa-birds)
सारसशोभितम्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसारस- + शोभित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त ‘शोभित’; विशेषण (सरः)
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (जलं)
अगाधजलम्deep water
अगाधजलम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअ- + गाध + जल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; कर्म; ‘अगाध’ विशेषणसमास
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), पूर्वकाल (having seen)
स्वयम्himself
स्वयम्:
Sambandha (सम्बन्ध/adverbial)
TypeIndeclinable
Rootस्वयम् (अव्यय)
Formअव्यय, आत्मार्थक (oneself)
एवindeed, just
एव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय, अवधारण (emphasis)
पिनाकधृक्the bearer of the Pināka (Śiva)
पिनाकधृक्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपिनाक + धृ (धातु) → धृक् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्ता; ‘धृक्’ = धारयिता (bearer)
together with
:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootस (तद्-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (वृषध्वजः)
ब्रह्मविष्णुनाwith Brahmā and Viṣṇu
ब्रह्मविष्णुना:
Sahakaraka (सहकारक)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् + विष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन (समाहार/एकवद्भाव); सह-योगे
सार्धम्together with
सार्धम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootसार्धम् (अव्यय)
Formसहार्थक अव्यय
स्नातःbathed
स्नातः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle) ‘स्नात’; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि प्रयोग (having bathed)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (locative adverb)
वृषध्वजःhe whose banner is the bull (Śiva)
वृषध्वजः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवृष + ध्वज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्ता

Narrator (contextual, within Dvārakā Māhātmya dialogue)

Tirtha: Mahādeva-saras

Type: kund

Scene: A deep, lotus-covered lake with blue lotuses and swans; Śiva (Pinākadhṛk, Vṛṣadhvaja) enters the water with Brahmā and Viṣṇu for a sacred bath, radiance reflecting on rippling water.

Ś
Śiva (Pinākadhṛk, Vṛṣadhvaja)
B
Brahmā
V
Viṣṇu
S
Saras (lake)
U
Utpala (blue lotus)

FAQs

A tīrtha’s greatness is affirmed by divine participation—when the gods themselves bathe there, the site becomes supremely worthy of human pilgrimage.

The sacred lake later named Mahādeva-saras within the Dvārakā Māhātmya narrative.

Snāna (sacred bathing) in the divinely established lake.