Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 23

रुद्रावर्त्ते नरो गत्वा दृष्ट्वा योगेश्वरं हरम् । शुक्लपक्षे चतुर्दश्यां विपाप्मा जायते ध्रुवम्

rudrāvartte naro gatvā dṛṣṭvā yogeśvaraṃ haram | śuklapakṣe caturdaśyāṃ vipāpmā jāyate dhruvam

Sesiapa yang pergi ke Rudrāvarta dan menatap Hara, Tuhan Yoga, pada hari Caturdaśī (tithi keempat belas) dalam paruh terang bulan, pasti menjadi bebas daripada dosa.

रुद्रावर्त्तेat Rudrāvarta
रुद्रावर्त्ते:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootरुद्र (प्रातिपदिक) + आवर्त (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः; पुंलिङ्गः; सप्तमी-विभक्तिः; एकवचनम् (वर्त्ते इति पाठभेदः)
नरःa man
नरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम्
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Kriya-viseshana (Converb/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formकृदन्तः—क्त्वा-प्रत्ययान्त (absolutive); ‘having gone’
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya-viseshana (Converb/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formकृदन्तः—क्त्वा-प्रत्ययान्त (absolutive); ‘having seen’
योगेश्वरम्the Lord of Yoga
योगेश्वरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयोग (प्रातिपदिक) + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (योगानाम् ईश्वरः); पुंलिङ्गः; द्वितीया-विभक्तिः; एकवचनम्
हरम्Hara (Śiva)
हरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootहर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः; द्वितीया-विभक्तिः; एकवचनम्
शुक्लपक्षेin the bright fortnight
शुक्लपक्षे:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootशुक्ल (प्रातिपदिक) + पक्ष (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समासः (शुक्लः पक्षः); पुंलिङ्गः; सप्तमी-विभक्तिः; एकवचनम्
चतुर्दश्याम्on the fourteenth day
चतुर्दश्याम्:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचतुर्दशी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः; सप्तमी-विभक्तिः; एकवचनम् (तिथि)
विपाप्माsinless
विपाप्मा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootवि- (उपसर्ग) + पाप्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम्; विशेषणम्—‘sinless’
जायतेbecomes/is born
जायते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootजन् (धातु)
Formलट्-लकारः (present); प्रथम-पुरुषः; एकवचनम्; आत्मनेपदम्
ध्रुवम्certainly
ध्रुवम्:
Prayojaka (Emphasis/निश्चय)
TypeIndeclinable
Rootध्रुव (प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् प्रयोगः; क्रियाविशेषणम् (certainly/indeed)

Brahmasaṃbhava Muni (deduced from concluding verse of the passage)

Tirtha: Rudrāvarta

Type: āvarta

Listener: Brāhmaṇas

Scene: On a bright-fortnight caturdaśī, pilgrims stand before a Śiva shrine at Rudrāvarta; Hara is envisioned as Yogīśvara—serene, ash-smeared, with matted locks—granting purifying glance.

R
Rudrāvarta
Y
Yogeśvara
H
Hara
Ś
Śuklapakṣa
C
Caturdaśī

FAQs

Right timing (śukla-caturdaśī) combined with Śiva-darśana at a holy place is taught as a direct path to purification.

Rudrāvarta, with emphasis on darśana of Yogeśvara Hara there.

Visit Rudrāvarta and take darśana of Śiva specifically on the bright fortnight’s caturdaśī.