Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 4

तथा चैवोत्तरे प्राप्ते पूजयित्वा यथाविधि । सम्यङ्निवेदयेद्भक्त्या आत्मानं यः समाहितः । सोऽपि विष्णोः पदं पुण्यं प्राप्य संजायते सुखी

tathā caivottare prāpte pūjayitvā yathāvidhi | samyaṅnivedayedbhaktyā ātmānaṃ yaḥ samāhitaḥ | so'pi viṣṇoḥ padaṃ puṇyaṃ prāpya saṃjāyate sukhī

Demikian juga, apabila perjalanan ke arah utara telah tiba, sesiapa yang berjiwa tenang, memuja menurut tatacara, dan dengan bhakti mempersembahkan dirinya dengan sempurna, dia juga mencapai kedudukan suci Viṣṇu lalu menjadi diberkati dengan kesejahteraan.

तथाlikewise
तथा:
Kriya-visheshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
एवindeed
एव:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण-निपात (emphasis)
उत्तरेin the northern (ayana)
उत्तरे:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootउत्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
प्राप्तेwhen it has arrived
प्राप्ते:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootप्राप्त (कृदन्त; √प्राप् (धातु) + क्त)
Formभूतकृत्-प्रत्ययान्त, नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन (सप्तमी-सम्बन्ध/locative absolute)
पूजयित्वाhaving worshipped
पूजयित्वा:
Kriya (Prior action/क्रिया)
TypeVerb
Root√पूज् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund/absolutive)
यथा-विधिaccording to the prescribed rite
यथा-विधि:
Kriya-visheshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय) + विधि (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास; क्रियाविशेषण (adverbial: according to rule)
सम्यक्properly
सम्यक्:
Kriya-visheshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसम्यक् (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण
निवेदयेत्should offer/submit
निवेदयेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√विद्/√वेद् (धातु; निवेदयति-प्रयोग, causative)
Formविधिलिङ्-लकार (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
भक्त्याwith devotion
भक्त्या:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन
आत्मानम्oneself
आत्मानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
यःwho
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
समाहितःcomposed, attentive
समाहितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसमाहित (कृदन्त; सम्-आ-√धा (धातु) + क्त)
Formभूतकृत्-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात
विष्णोःof Viṣṇu
विष्णोः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
पदम्abode/state
पदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपद (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
पुण्यम्holy
पुण्यम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्राप्यhaving attained
प्राप्य:
Kriya (Prior action/क्रिया)
TypeVerb
Root√प्राप् (धातु)
Formल्यप्/क्त्वा-अर्थे अव्यय (gerund: having attained)
संजायतेis born/becomes
संजायते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-√जन् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन, आत्मनेपद
सुखीhappy
सुखी:
Karta (Predicate adjective/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसुखिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Sūta (contextual continuation)

Tirtha: Viṣṇupada

Type: ghat

Listener: Dvijottamāḥ (implied)

Scene: Northern-course season: crisp light, pilgrims at Viṣṇupada performing orderly pūjā—lamp, incense, flowers—then a symbolic vision of the devotee entering a serene Viṣṇu-state, depicted as a calm radiant aura and a peaceful household/community scene indicating ‘sukhī’.

V
Viṣṇu
V
Viṣṇupada-tīrtha
U
Uttarāyaṇa

FAQs

Right practice (vidhi) joined with bhakti and self-surrender is praised as the path to divine attainment and lasting auspiciousness.

Viṣṇupada-tīrtha, where worship in both solstitial periods is said to bear great fruit.

Worship ‘according to rule’ during Uttarāyaṇa and the act of ātma-nivedana (self-offering) with devotion.