Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 59

तस्माद्ब्रूहि महाभाग यद्यस्त्यपरमेव हि । प्रायश्चित्तं द्विजस्यास्य मद्यपानविशुद्धये

tasmādbrūhi mahābhāga yadyastyaparameva hi | prāyaścittaṃ dvijasyāsya madyapānaviśuddhaye

Maka, wahai yang amat berbahagia, katakanlah kepada kami—jika benar ada penawar yang tertinggi—apakah prāyaścitta yang dapat menyucikan dwija ini daripada dosa meminum arak.

तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/पञ्चमी), एकवचन; हेत्वर्थे ‘तस्मात्’ = therefore
ब्रूहिtell, speak
ब्रूहि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन; परस्मैपद
महाभागO fortunate one
महाभाग:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहाभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन (Vocative/सम्बोधन), एकवचन; ‘महान् भागः यस्य’ (विशेषणवत् संबोधन)
यदिif
यदि:
Connector (शर्त)
TypeIndeclinable
Rootयदि (अव्यय)
Formशर्तबोधक-अव्यय (conditional particle)
अस्तिis/exists
अस्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्, प्रथमपुरुष, एकवचन
अपरम्another (remedy/means)
अपरम्:
Karta/Predicate complement
TypeNoun
Rootअपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘अन्यत्/उपायान्तरम्’
एवindeed, only
एव:
Emphasis (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपात (emphatic particle)
हिfor, indeed
हि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formहेतौ/निश्चये निपात (particle)
प्रायश्चित्तम्expiation, penance
प्रायश्चित्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रायश्चित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
द्विजस्यof the twice-born (brahmin)
द्विजस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
अस्यof this (person)
अस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
मद्यपान-विशुद्धयेfor purification from wine-drinking
मद्यपान-विशुद्धये:
Sampradana (Purpose/Recipient; चतुर्थी)
TypeNoun
Rootमद्यपान (प्रातिपदिक; मद्य + पान) + विशुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, चतुर्थी (4th/चतुर्थी), एकवचन; ‘मद्यपानस्य विशुद्धये’ (षष्ठी-तत्पुरुष)

Brāhmaṇas

Scene: A spokesman earnestly asks the sage for the ‘supreme remedy’—prāyaścitta to cleanse a dvija from the sin of liquor—hands folded, face intent; the sage listens.

FAQs

Even grave transgressions are approached through dharmic means—confession, counsel, and prescribed expiation aimed at restoration of purity.

Not named in this verse; the tīrtha-setting frames the discussion on purification.

The verse asks for prāyaścitta (expiation) for madyapāna; details are sought rather than stated.