Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 16

अन्येषां विषयस्थानामिह लोकः प्रकीर्तितः । भोगप्रसक्तचित्तानां नीचानां सुदुरात्मनाम्

anyeṣāṃ viṣayasthānāmiha lokaḥ prakīrtitaḥ | bhogaprasaktacittānāṃ nīcānāṃ sudurātmanām

Adapun yang lain—yang terpaku pada objek-objek indera—bagi mereka dunia ini sahaja disebut sebagai “alam” mereka: mereka yang hati melekat pada kenikmatan, rendah budi dan sangat jahat tabiatnya.

अन्येषाम्of others
अन्येषाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन
विषयस्थानाम्of those situated in sense-objects
विषयस्थानाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootविषय + स्थान (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (विषयेषु स्थानानि/विषयस्य स्थानम्); नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन
इहhere (in this world)
इह:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण
लोकःworld, realm
लोकः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
प्रकीर्तितःis proclaimed, is declared
प्रकीर्तितः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + कीर्त् (धातु) → प्रकीर्तित (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि प्रयोगे विधेय (predicate)
भोगप्रसक्तचित्तानाम्of those whose minds are attached to enjoyment
भोगप्रसक्तचित्तानाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootभोग + प्रसक्त + चित्त (प्रातिपदिक)
Formसमास (भोगे प्रसक्तं चित्तं येषाम् इति; बहुव्रीह्यर्थे षष्ठी-बहुवचन प्रयोगः); पुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन; विशेषण (qualifying 'अन्येषाम्')
नीचानाम्of the low/base (people)
नीचानाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootनीच (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन; विशेषण
सुदुरात्मनाम्of the very wicked
सुदुरात्मनाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootसु + दुरात्मन् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (सु-दुरात्मानः); पुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन; विशेषण

The wives (bhāryāḥ)

Scene: Two contrasted groups: one absorbed in pleasures (feasting, gambling, sensuality) in dim tones; the other hinted in the background as calm pilgrims/ascetics. The ‘realm’ of the attached appears enclosed and heavy.

V
viṣaya (sense-objects)
B
bhoga (enjoyment)

FAQs

Clinging to sense-pleasure narrows life to the merely worldly and erodes character.

No site is named; this is a general dharmic evaluation of dispositions.

None; it is a moral categorization, not a ritual directive.