Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 23

किं पृच्छसि महाभाग अस्मान्पदपरिच्युतान् । एवमुक्तस्तदा तेन वज्रिणाशंकरात्मजः । प्रहस्येंद्रं प्रति तदा मा भैषीत्यभयं ददौ

kiṃ pṛcchasi mahābhāga asmānpadaparicyutān | evamuktastadā tena vajriṇāśaṃkarātmajaḥ | prahasyeṃdraṃ prati tadā mā bhaiṣītyabhayaṃ dadau

“Mengapa engkau bertanya kepada kami, wahai yang amat berbahagia, sedangkan kami telah jatuh dari kedudukan?” Demikian kata Vajrin (Indra). Mendengarnya, putera Śaṅkara tersenyum lalu berkata kepada Indra, “Jangan takut,” seraya mengurniakan jaminan keselamatan.

किम्what
किम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; प्रश्नार्थक
पृच्छसिyou ask
पृच्छसि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्रच्छ्/पृच्छ् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), मध्यम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
महाभागO fortunate one
महाभाग:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहाभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative/सम्बोधन), एकवचन; महा + भाग (महान् भागः यस्य/महान् भागः)
अस्मान्us
अस्मान्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तम-पुरुष-सर्वनाम, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
पदपरिच्युतान्fallen from (our) station
पदपरिच्युतान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपद (प्रातिपदिक) + परि + च्युत (च्यु/च्युत् धातु → च्युत, कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; ‘अस्मान्’ इत्यस्य विशेषण; षष्ठी/सप्तमी-भावार्थे तत्पुरुष: पदात् परिच्युताः (fallen from position)
एवम्thus
एवम्:
Kriya-Visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक क्रियाविशेषण (adverb of manner)
उक्तःhaving been addressed/spoken to
उक्तः:
Kriya (Predicative/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootवच् (धातु) → उक्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘शंकरात्मजः’ इत्यस्य विशेषण
तदाthen
तदा:
Adhikarana (Time/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (temporal adverb)
तेनby him (Indra)
तेन:
Kartr (Agent in passive/कर्तृ)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; ‘इन्द्रेण’ इत्यर्थे
वज्रिणाby the wielder of the thunderbolt (Indra)
वज्रिणा:
Kartr (Agent in passive/कर्तृ)
TypeNoun
Rootवज्रिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; इन्द्रस्य विशेषण
शंकरात्मजःŚaṅkara’s son (Kumāra)
शंकरात्मजः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशंकर (प्रातिपदिक) + आत्मज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (शंकरस्य आत्मजः)
प्रहस्यhaving laughed
प्रहस्य:
Purvakala-Kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootप्र + हस् (धातु) → प्रहस्य (क्त्वा-प्रत्यय, अव्ययभाव)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive): ‘having laughed’
इन्द्रम्Indra
इन्द्रम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootइन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्रतिtowards, to
प्रति:
Sampradana (Recipient marker/सम्प्रदान-सूचक)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय)
Formअव्यय; उपसर्ग/संबन्ध-निपात (towards, to)
तदाthen
तदा:
Adhikarana (Time/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक
माdo not
मा:
Sambandha (Prohibition marker/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootमा (अव्यय)
Formअव्यय; निषेधार्थक निपात (prohibitive particle)
भैषीःfear
भैषीः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभी (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद; निषेध ‘मा’ सह (prohibitive)
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker/उद्धरण)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरण-निपात (quotative particle)
अभयम्fearlessness, assurance
अभयम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअभय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
ददौgave
ददौ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Lomaharṣaṇa (Sūta), narrating Kārttikeya’s response

Tirtha: Kedāra (contextual)

Type: kshetra

Listener: Pilgrim-audience / sages (implied)

Scene: Kumāra laughs softly, smiling at Indra’s anxiety, and grants fearlessness; Indra’s posture shifts from despair to hope.

I
Indra (Vajrin)
Ś
Śaṅkara’s son (Kārttikeya)

FAQs

The divine grants abhaya (fearlessness) to those seeking refuge; confidence in dharma replaces panic in crisis.

The Kedārakhaṇḍa setting underlies the narration, but this verse focuses on divine assurance rather than a particular pilgrimage spot.

No ritual act is prescribed.