Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 35

कः कामेन न निर्जितस्त्रिजगतां पुष्पायुधेनाप्यहो कः क्रोधस्यवशंगतो ननच को लोभेन संमोहितः । योषिल्लोचनभल्लभिन्नहृदयः को नाप्तवानापदं को राज्यश्रियमाप्यनांधपदवीं यातोपि सल्लोचनः

kaḥ kāmena na nirjitastrijagatāṃ puṣpāyudhenāpyaho kaḥ krodhasyavaśaṃgato nanaca ko lobhena saṃmohitaḥ | yoṣillocanabhallabhinnahṛdayaḥ ko nāptavānāpadaṃ ko rājyaśriyamāpyanāṃdhapadavīṃ yātopi sallocanaḥ

Siapakah yang tidak ditundukkan oleh nafsu—oleh kuasa bersenjata bunga yang menakluk tiga alam? Siapakah yang tidak terjerat di bawah amarah, dan siapakah yang tidak diperdaya oleh ketamakan? Hati siapakah yang ditembusi panah pandangan wanita tidak ditimpa bencana? Dan siapakah, walau meraih kemuliaan kerajaan, tidak juga menempuh jalan kebutaan—meski bermata?

कःwho
कः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (M., Nom., Sg.); प्रश्नवाचक (interrogative)
कामेनby desire
कामेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकाम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन (M., Instr., Sg.)
not
:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation)
निर्जितःconquered
निर्जितः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिर्जित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √जि (धातु) + निर् + क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (M., Nom., Sg.); क्त-प्रत्ययान्त (PPP: 'conquered')
त्रि-जगताम्of the three worlds
त्रि-जगताम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक) + जगत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन (Neut., Gen., Pl.); द्विगु-समासः ('three worlds')
पुष्प-आयुधेनby the flower-weaponed (Kāma)
पुष्प-आयुधेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootपुष्प (प्रातिपदिक) + आयुध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन (Neut., Instr., Sg.); तत्पुरुषः ('flower-weapon' = Kāma)
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसम्भावन/अप्यर्थक-अव्यय (also/even)
अहोalas!/indeed!
अहो:
Sambandha (Exclamation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअहो (अव्यय)
Formविस्मयार्थक-अव्यय (exclamation)
कःwho
कः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (M., Nom., Sg.)
क्रोधस्यof anger
क्रोधस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootक्रोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन (M., Gen., Sg.)
वशम्control, sway
वशम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन (M., Acc., Sg.)
गतःgone into, fallen under
गतः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootगत (कृदन्त-प्रातिपदिक; √गम् (धातु) + क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (M., Nom., Sg.); क्त-प्रत्ययान्त (gone/come)
ननुindeed
ननु:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootननु (अव्यय)
Formप्रश्न/निश्चयार्थक-अव्यय (indeed?/surely)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
कःwho
कः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (M., Nom., Sg.)
लोभेनby greed
लोभेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootलोभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन (M., Instr., Sg.)
संमोहितःdeluded
संमोहितः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसंमोहित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √मुह् (धातु) + सम् + णिच् + क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (M., Nom., Sg.); क्त-प्रत्ययान्त (causative PPP: 'deluded')
योषित्-लोचन-भल्ल-भिन्न-हृदयःwhose heart is pierced by the arrow of women's eyes
योषित्-लोचन-भल्ल-भिन्न-हृदयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootयोषित् (प्रातिपदिक) + लोचन (प्रातिपदिक) + भल्ल (प्रातिपदिक) + भिन्न (कृदन्त; √भिद् + क्त) + हृदय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (M., Nom., Sg.); बहुपद-तत्पुरुषः ('heart split by the arrow of a woman's eyes')
कःwho
कः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (M., Nom., Sg.)
not
:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation)
आप्तवान्has obtained/met
आप्तवान्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआप्तवत् (कृदन्त-प्रातिपदिक; √आप् (धातु) + क्तवत्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (M., Nom., Sg.); क्तवत्-प्रत्ययान्त (perfective participle: 'having obtained')—वाक्ये क्रियार्थे (used predicatively)
आपदम्misfortune, calamity
आपदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआपद् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन (F., Acc., Sg.)
कःwho
कः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (M., Nom., Sg.)
राज्य-श्रियम्royal fortune
राज्य-श्रियम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootराज्य (प्रातिपदिक) + श्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन (F., Acc., Sg.); षष्ठी-तत्पुरुषः ('splendour of kingship')
आप्यhaving obtained
आप्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Root√आप् (धातु) + ल्यप् (अव्ययीभाव/क्त्वान्त-समकक्ष)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund): 'having obtained'
अन्ध-पदवींblind course/ruinous state
अन्ध-पदवीं:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअन्ध (प्रातिपदिक) + पदवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन (F., Acc., Sg.); कर्मधारयः ('blind path/condition')
यातःgone (to)
यातः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootयात (कृदन्त-प्रातिपदिक; √या (धातु) + क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (M., Nom., Sg.); क्त-प्रत्ययान्त (gone)
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअप्यर्थक-अव्यय (even/also)
स-लोचनःthough having eyes (i.e., not blind)
स-लोचनः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootस (उपसर्ग/प्रातिपदिक 'with') + लोचन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (M., Nom., Sg.); बहुव्रीहिः ('having eyes' i.e., though seeing)

Skanda (deduced: Kāśī-khaṇḍa default dialogue frame)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A cosmic allegory: Kāma as a flower-weaponed archer aiming at beings of all stations; Krodha as a red storm seizing minds; Lobha as a net of gold coins; a king with a crown walks toward a dark pit labeled ‘andha-padavī’ despite open eyes; in the distance, Kāśī’s lamps offer a clear path.

K
Kāma

FAQs

The great enemies—desire, anger, and greed—blind even the powerful; vigilance and self-mastery are essential for dharma.

Kāśī (Vārāṇasī) is the overarching sacred setting in the Kāśī-khaṇḍa, though this verse itself is a universal ethical reflection.

None directly; the verse prescribes inner discipline: conquering kāma, krodha, and lobha.