Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 57

विपाशयंति ये पुण्या दुर्वृतैः कंठपाशितान् । ते पाशपाणे लोकेस्मिन्निवसंत्यकुतोभयाः

vipāśayaṃti ye puṇyā durvṛtaiḥ kaṃṭhapāśitān | te pāśapāṇe lokesminnivasaṃtyakutobhayāḥ

Orang salih yang melonggarkan jerut pada leher mereka yang dicekik oleh kejahatan—mereka akan tinggal di alam Pāśapāṇi, bebas daripada ketakutan dari segala penjuru.

विपाशयन्तिrelease/unbind
विपाशयन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-पाś (धातु) / पाś् (धातु) + णिच् (causative)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन; णिच्-प्रयोग (Causative: ‘cause to be unbound/release’)
येwho (those who)
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुल्लिङ्ग
पुण्याःvirtuous/meritorious
पुण्याः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुल्लिङ्ग; विशेषण (ये इति)
दुर्वृतैःby evil-doers / by wicked conduct
दुर्वृतैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootदुर्वृत (प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति (Instrumental/करण), बहुवचन, पुल्लिङ्ग; समासः—दुर् + वृत (कर्मधारयः: ‘दुष्टं वृतम्/आचरणम्’)
कण्ठपाशितान्those bound by a noose at the neck
कण्ठपाशितान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकण्ठ (प्रातिपदिक) + पाश (प्रातिपदिक) + क्त (कृत्) → पाशित (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति, बहुवचन, पुल्लिङ्ग; समासः—कण्ठपाश (तत्पुरुषः) + पाशित (क्त-प्रत्ययान्त: ‘पाशेन बद्ध’)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुल्लिङ्ग
पाशपाणेin the realm of Yama (the noose-in-hand)
पाशपाणे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपाशपाणि (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी-विभक्ति, एकवचन, पुल्लिङ्ग; समासः—पाशः पाणौ यस्य सः (बहुव्रीहिः); ‘पाशपाणि’ = यम
लोकेin the world
लोके:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी-विभक्ति, एकवचन, पुल्लिङ्ग
अस्मिन्in this
अस्मिन्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; सप्तमी-विभक्ति, एकवचन, पुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग
निवसन्तिdwell/live
निवसन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनि-वास् (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
अकुतोभयाःhaving no fear from anywhere
अकुतोभयाः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootअकुतोभय (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुल्लिङ्ग; समासः—कुतः (अव्यय) + भय (अव्ययीभावः: ‘कुतो न भयम्’)

Skanda

Tirtha: Kāśī-kṣetra (ethical phala-śruti)

Type: kshetra

Scene: A bound person with a tightened rope at the neck is released by a righteous rescuer; in the background, a stern yet just Pāśapāṇi figure symbolizes karmic order and the promised realm.

P
Pāśapāṇi
K
Kāśī

FAQs

To save others from deadly harm and bondage is a high dharma that grants the rescuer spiritual fearlessness.

The verse is framed within Kāśīkhaṇḍa’s dharma-mahātmyam; it emphasizes karmic fruit more than a named tīrtha.

Active rescue—releasing those bound by wrongdoers—presented as an exalted form of abhaya-dāna.