Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 7

सिंहव्याघ्रैर्द्विपैश्चैव पक्षिभिर्विविधैस्तथा । गोमहिष्यादिभिश्चैव सारसैर्मृगशूकरैः

siṃhavyāghrairdvipaiścaiva pakṣibhirvividhaistathā | gomahiṣyādibhiścaiva sārasairmṛgaśūkaraiḥ

Tempat itu didiami singa dan harimau, gajah, serta pelbagai jenis burung; demikian juga lembu, kerbau dan seumpamanya, burung saras (bangau), rusa dan babi hutan.

सिंहव्याघ्रैःby lions and tigers
सिंहव्याघ्रैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसिंह (प्रातिपदिक) + व्याघ्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन; द्वन्द्वसमासः (सिंह-व्याघ्र)
द्विपैःby elephants
द्विपैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootद्विप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-निपात (conjunction)
एवindeed/also
एव:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-निपात (emphatic particle)
पक्षिभिःby birds
पक्षिभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootपक्षिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन
विविधैःvarious
विविधैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन; विशेषणम् (पक्षिभिः इत्यादि-सम्बद्धम्)
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय, प्रकार/समुच्चयार्थ (adverb: 'likewise')
गोमहिष्यादिभिःby cows, buffaloes, and others
गोमहिष्यादिभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootगो (प्रातिपदिक) + महिषी (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन; समासः—गोमहिषी-आदि (आदिशब्देन 'etc.'), बहुवचन-समूहवाचक
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-निपात (conjunction)
एवindeed/also
एव:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-निपात (emphatic particle)
सारसैःby cranes (sārasas)
सारसैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसारस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन
मृगशूकरैःby deer and boars
मृगशूकरैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमृग (प्रातिपदिक) + शूकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन; द्वन्द्वसमासः (मृग-शूकर)

Vyāsa

Tirtha: Dharmāraṇya

Type: kshetra

Listener: A king addressed as ‘nṛpaśārdūla’ (context continues in next verse)

Scene: A dense sacred forest teeming with lions, tigers, elephants, cranes, deer, boars, cattle and buffalo, suggesting a protected, numinous wilderness.

D
Dharmāraṇya
F
Forest animals (siṃha, vyāghra, dvipa, sārasa, mṛga, śūkara)

FAQs

A tīrtha is not only temples and rites; it is a living sacred landscape where nature itself participates in sanctity.

Dharmāraṇya, depicted as a thriving sacred forest.

None; the verse provides a descriptive inventory of the sacred grove’s inhabitants.