Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 4

निक्षिप्य नर्मदातोये बन्धुभावमनुस्मरम् । तत्र स्नात्वा सुराः सर्वे स्थापयित्वा उमापतिम्

nikṣipya narmadātoye bandhubhāvamanusmaram | tatra snātvā surāḥ sarve sthāpayitvā umāpatim

Setelah menghaturkan semuanya ke dalam air Sungai Narmadā sambil mengenang rasa persaudaraan, sekalian dewa mandi suci di sana, lalu menegakkan Umāpati (Śiva) di tempat itu.

निक्षिप्यhaving placed/put down
निक्षिप्य:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier)
TypeVerb
Rootनि-क्षिप् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (Gerund/Absolutive), उपसर्गः नि-, धातुः क्षिप्; क्रियाविशेषणरूपेण
नर्मदा-तोयेin the water of the Narmadā
नर्मदा-तोये:
Adhikaraṇa (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootनर्मदा (प्रातिपदिक) + तोय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (नर्मदायाः तोये)
बन्धु-भावम्the feeling of kinship
बन्धु-भावम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootबन्धु (प्रातिपदिक) + भाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (बन्धोः भावः)
अनुस्मरम्remembering
अनुस्मरम्:
Karta (Subject/कर्ता) (of the participial action)
TypeVerb
Rootअनु-स्मृ (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (Present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; उपसर्गः अनु-; (स्मरन्)
तत्रthere
तत्र:
Adhikaraṇa (Locative sense)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक क्रियाविशेषण (locative adverb)
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (Gerund/Absolutive), धातुः स्ना; क्रियाविशेषणरूपेण
सुराःthe gods
सुराः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन
सर्वेall
सर्वे:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (qualifying सुराः)
स्थापयित्वाhaving installed/established
स्थापयित्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier)
TypeVerb
Rootस्था (धातु) (णिच् causative: स्थापय)
Formक्त्वान्त अव्यय (Gerund/Absolutive), णिच्-प्रयोगः (causative), धातुः स्था → स्थापय; क्रियाविशेषणरूपेण
उमा-पतिम्Umā’s lord (Śiva)
उमा-पतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootउमा (प्रातिपदिक) + पति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (उमायाः पतिः)

Mārkaṇḍeya (continuation)

Tirtha: Karoḍī-tīrtha (emergent identity in the narrative)

Type: ghat

Scene: On the Narmadā’s shimmering bank, the assembled devas perform a solemn river-bath; then they consecrate Umāpati—Śiva with Umā—at the spot, marking it as a new tirtha.

N
Narmadā
U
Umāpati (Śiva)
D
Devas

FAQs

Purification (snāna) and consecration (sthāpana/pratiṣṭhā) are shown as dharmic acts that transform a location into a lasting sacred center.

The Narmadā-associated site where Umāpati is established—within the Karoḍīśvara-māhātmya context.

Snāna (bathing) in the Narmadā and the establishment/consecration of Umāpati (Śiva) at the site.