Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 6

अनेकविद्याधरकिन्नराद्यैरध्यासितं पुण्यतमाधिवासैः । रेवाजलं धारयतो हि मूर्ध्ना स्थानं सुरेन्द्राधिपतेः समीपे

anekavidyādharakinnarādyairadhyāsitaṃ puṇyatamādhivāsaiḥ | revājalaṃ dhārayato hi mūrdhnā sthānaṃ surendrādhipateḥ samīpe

Para penghuni alam yang tersuci—Vidyādhara, Kinnara dan yang lain—sering bersemayam di wilayah itu. Sesiapa yang menjunjung air suci Revā di atas kepala, akan memperoleh tempat dekat Indra, raja para dewa.

अनेकविद्याधरकिन्नराद्यैःby many Vidyādharas, Kinnaras and others
अनेकविद्याधरकिन्नराद्यैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअनेक (प्रातिपदिक) + विद्याधर (प्रातिपदिक) + किन्नर (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), बहुवचन; समासः—अनेकविद्याधरकिन्नरादि (तत्पुरुषः; ‘अनेकाः विद्याधराः किन्नराः आदयः’ इति)
अध्यासितम्inhabited/occupied
अध्यासितम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Rootअधि-आस् (धातु)
Formकृदन्त (क्त/भूतकर्मणि), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि प्रयोगे ‘अध्यासितम्’ = ‘occupied/inhabited’
पुण्यतमाधिवासैःby the most holy dwellings/abodes
पुण्यतमाधिवासैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootपुण्यतम (प्रातिपदिक) + अधिवास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), बहुवचन; समासः—पुण्यतमाधिवास (कर्मधारयः: ‘पुण्यतमाः अधिवासाः’)
रेवाजलम्the water of the Revā (Narmadā)
रेवाजलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootरेवा (प्रातिपदिक) + जल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन; समासः—रेवाजल (षष्ठी-तत्पुरुषः: ‘रेवायाः जलम्’)
धारयतःof (him) who bears/holds
धारयतः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootधृ (धातु)
Formकृदन्त (शतृ/वर्तमानकृदन्त), षष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचन; ‘धारयतः’ = ‘of (one) holding/bearing’
हिindeed/for
हि:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle)
मूर्ध्नाon (his) head
मूर्ध्ना:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमूर्धन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), एकवचन
स्थानम्the place/abode
स्थानम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
सुरेन्द्राधिपतेःof the lord of the king of gods (i.e., of Brahmā/Śiva per context)
सुरेन्द्राधिपतेः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसुरेन्द्र (प्रातिपदिक) + अधिपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचन; समासः—सुरेन्द्राधिपति (षष्ठी-तत्पुरुषः: ‘सुरेन्द्रस्य अधिपतिः’)
समीपेnear
समीपे:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसमीप (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; उपसर्गार्थे/देशवाचक अव्यय (locative adverb)

Mārkaṇḍeya

Tirtha: Revā (Narmadā)

Type: river

Listener: nṛpa (king) implied by address in the surrounding verses

Scene: A luminous Narmadā (Revā) flows through a tīrtha landscape; Vidyādharas and Kinnaras hover and worship while a pilgrim bears a kalasha of Revā water upon his head, with Indra’s celestial court suggested in the distance.

R
Revā (Narmadā)
V
Vidyādharas
K
Kinnaras
I
Indra (implied)

FAQs

Reverent handling of sacred water is itself a meritorious act leading to elevated spiritual reward.

Revā/Narmadā and the holy region associated with her waters.

Dhāraṇa of Revā-jala on the head (mūrdhni)—a devotional carrying/holding of sacred water.