Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 47

ध्यातमात्रो ह्यहं विप्र पाताले वापि संस्थितः । शूलमूले त्वहं शम्भुरग्रे देवी स्वयं स्थिता । जगन्माताम्बिका देवी त्वामृतेनान्वपूरयत्

dhyātamātro hyahaṃ vipra pātāle vāpi saṃsthitaḥ | śūlamūle tvahaṃ śambhuragre devī svayaṃ sthitā | jaganmātāmbikā devī tvāmṛtenānvapūrayat

Wahai brāhmana, sebaik sahaja Aku direnungkan, Aku hadir serta-merta—walau Aku bersemayam di Pātāla. Pada pangkal trisula Aku ialah Śambhu, dan pada hujungnya Sang Devī sendiri berdiri. Dialah Ibu Alam, Ambikā Devī, yang telah memenuhi dirimu dengan rahmat laksana amerta.

dhyāta-mātraḥmerely (when) meditated upon
dhyāta-mātraḥ:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Root√dhyai (धातु) + ta (कृदन्त) + mātra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘ध्यातमात्रः’ = केवलं ध्यातः (merely by being meditated upon)
hiindeed
hi:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formनिपात (emphatic/causal particle)
ahamI
aham:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
vipraO brāhmaṇa
vipra:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootvipra (प्रातिपदिक)
Formसम्बोधन, एकवचन
pātālein the netherworld
pātāle:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootpātāla (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन
or
:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootvā (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्यय (disjunctive particle)
apialso; even
api:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपि-निपात (also/even)
saṃsthitaḥsituated; present
saṃsthitaḥ:
Kriya (Predicative)
TypeAdjective
Rootsam-√sthā (धातु) + ta (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘स्थितः’
śūla-mūleat the base of the trident
śūla-mūle:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootśūla (प्रातिपदिक) + mūla (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘शूलमूले’ = शूलस्य मूले (at the base of the trident)
tubut
tu:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक निपात (but/indeed)
ahamI
aham:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
śambhuḥŚambhu (Śiva)
śambhuḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootśambhu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; शिवनाम
agrein front
agre:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootagra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘अग्रे’ = पुरतः
devīthe Goddess
devī:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdevī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
svayamherself
svayam:
Sambandha (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootsvayam (अव्यय)
Formस्वयम्-निपात (indeclinable adverb)
sthitāstood; remained
sthitā:
Kriya (Predicative)
TypeAdjective
Root√sthā (धातु) + ta (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
jagat-mātāMother of the world
jagat-mātā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootjagat (प्रातिपदिक) + mātṛ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘जगन्माता’ = जगतः माता
ambikāAmbikā
ambikā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootambikā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; देवी-नाम
devīthe Goddess
devī:
Karta (Apposition)
TypeNoun
Rootdevī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
tvāmyou
tvām:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
amṛtenawith nectar
amṛtena:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootamṛta (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (करण), एकवचन
anvapūrayatfilled; satisfied
anvapūrayat:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootanu-√pṝ (धातु)
Formलङ् (imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Śiva (deduced from ‘ahaṃ… śambhuḥ’ within the verse)

Tirtha: Śūlapāṇi-kṣetra / Śiva-Śakti śūla-sthāna (symbolic)

Type: kshetra

Listener: Māṇḍavya

Scene: A cosmic trident stands like a world-axis: at its base Śambhu manifests; at its tip Ambikā stands radiant; nectar-like light pours into the devotee.

Ś
Śiva (Śambhu)
D
Devī (Ambikā, Jagन्मātā)
Ś
Śūla (Trident)
P
Pātāla

FAQs

Meditation (smaraṇa/dhyāna) makes Śiva immediately accessible, and Devī’s grace is experienced as ‘nectar’ that renews and protects the devotee.

The verse points to a Śūla-associated sacred spot within the Revā-khaṇḍa’s sacred geography—where Śiva is said to abide at the trident’s root and Devī at its tip.

No external rite is prescribed here; the implied practice is dhyāna (meditation/remembering Śiva and Devī).