Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 46

पर्यटसे किमर्थं त्वं निशीये वहनं नु किम् । क्षिप्तं तु झोलिकाभारं किंवागमनकारणम् । व्यथामुत्पाद्य ऋषये दुःखाद्दुःखविलासिनि

paryaṭase kimarthaṃ tvaṃ niśīye vahanaṃ nu kim | kṣiptaṃ tu jholikābhāraṃ kiṃvāgamanakāraṇam | vyathāmutpādya ṛṣaye duḥkhādduḥkhavilāsini

“Mengapa engkau berkeliaran pada waktu malam? Apa yang engkau bawa? Mengapa engkau mencampakkan beban bungkusanmu? Apakah sebab kedatanganmu ke sini—setelah menimbulkan derita kepada seorang resi, wahai yang bersuka dalam duka bertimpa duka?”

पर्यटसेyou wander about
पर्यटसे:
Kriyā (Predicate)
TypeVerb
Rootपरि + अट् (धातु)
Formलट्-लकार; मध्यमपुरुष (2nd person); एकवचन; आत्मनेपद
किमर्थम्why
किमर्थम्:
Kriyāviśeṣaṇa (Interrogative adverbial)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formप्रश्नवाचक-अव्यय (why); तत्पुरुष (कस्य अर्थः)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम)
Formप्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
निशीयेat night
निशीये:
Kāla-adhikaraṇa (Time)
TypeNoun
Rootनिशीथ/निशी (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; सप्तमी, एकवचन (locative: at night)
वहनम्carrying, conveyance
वहनम्:
Karman (Object/predicate complement)
TypeNoun
Rootवहन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
नुindeed?
नु:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootनु (अव्यय)
Formप्रश्न/अनुनासिक-निपात (interrogative particle)
किम्what?
किम्:
Sambandha (Interrogative)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम)
Formप्रश्नवाचक-अव्यय (what?)
क्षिप्तम्thrown away, cast
क्षिप्तम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootक्षिप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; नपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
तुbut
तु:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्वय-निपात (but/indeed)
झोलिकाभारम्the load of the bag
झोलिकाभारम्:
Karman (Object)
TypeNoun
Rootझोलिका (प्रातिपदिक) + भार (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (झोलिकायाः भारः)
किंwhat?
किं:
Sambandha (Interrogative)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम)
Formप्रश्नवाचक-अव्यय (what?)
वाor
वा:
Sambandha (Disjunction)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्यय (or)
आगमनकारणम्cause of coming
आगमनकारणम्:
Karman (Object/predicate complement)
TypeNoun
Rootआगमन (प्रातिपदिक) + कारण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (आगमनस्य कारणम्)
व्यथाम्pain, distress
व्यथाम्:
Karman (Object)
TypeNoun
Rootव्यथा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन
उत्पाद्यhaving caused
उत्पाद्य:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootउत् + पद् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund): having produced/caused
ऋषयेto the sage
ऋषये:
Sampradāna (Recipient)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग; चतुर्थी (4th case/dative), एकवचन
दुःखात्from sorrow
दुःखात्:
Hetu (Cause/source)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; पञ्चमी, एकवचन
दुःखविलासिनिO one who delights in others' sorrow
दुःखविलासिनि:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक) + विलासिन् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; सम्बोधन, एकवचन; तत्पुरुष (दुःखे विलासः यस्याः/या)

Ṛṣis (sages)

Tirtha: Revā-kṣetra (unspecified)

Type: kshetra

Listener: Yudhiṣṭhira

Scene: A group of sages confront a night-wanderer; a dropped bundle lies on the ground; the scene is tense, lit by moon and a small fire; the accused stands amid questioning gestures.

Ṛṣis (sages)
M
Muni (the afflicted sage)
J
Jholikā (traveller’s bag/bundle)

FAQs

Dharma condemns causing pain to holy persons; one’s actions and intentions are questioned and held accountable.

The Revā (Narmadā) milieu frames the episode, but no single named tīrtha is specified in this verse.

None; it is an ethical interrogation rather than a ritual instruction.