Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 6

ब्रह्मचारिभिराकीर्णं गार्हस्थ्ये सुप्रतिष्ठितैः । वानप्रस्थैश्च यतिभिर्यताहारैर्यतात्मभिः

brahmacāribhirākīrṇaṃ gārhasthye supratiṣṭhitaiḥ | vānaprasthaiśca yatibhiryatāhārairyatātmabhiḥ

Wilayah suci itu dipenuhi para brahmacārin; para grihastha yang teguh dalam āśrama rumah tangga; serta para vānaprastha dan yati, yang mengekang makan dan mengawal diri.

ब्रह्मचारिभिःby brahmacārins (celibate students)
ब्रह्मचारिभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootब्रह्मचारिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
आकीर्णम्filled/crowded
आकीर्णम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ+कॄ (धातु) → आकीर्ण (क्त)
Formकृदन्त-भूतकृत् (क्त/PPP) विशेषण; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; धातु: कॄ/किर् (to scatter/fill) with उपसर्ग आ
गार्हस्थ्येin the householder stage
गार्हस्थ्ये:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगार्हस्थ्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
सुप्रतिष्ठितैःby those well-established
सुप्रतिष्ठितैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootसु+प्र+स्था (धातु) → सुप्रतिष्ठित (क्त)
Formकृदन्त-भूतकृत् (क्त/PPP) विशेषण; पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; धातु: स्था with उपसर्ग प्र, and सु- (intensifier)
वानप्रस्थैःby vānaprasthas (forest-dwellers)
वानप्रस्थैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootवानप्रस्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय-बोधक
यतिभिःby ascetics
यतिभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
यत-आहारैःby those of restrained diet
यत-आहारैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootयत (प्रातिपदिक) + आहार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारय (यतः आहारः येषां ते) विशेषण
यत-आत्मभिःby self-controlled ones
यत-आत्मभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootयत (प्रातिपदिक) + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारय (यतः आत्मा येषां ते) विशेषण

Mārkaṇḍeya (narrating to Yudhiṣṭhira, inferred from vocative in the passage)

Tirtha: Narmadā-tīra āśrama-kṣetra

Type: kshetra

Listener: ‘mahābhāga’ interlocutor

Scene: A panoramic riverbank community: young brahmacārins carrying firewood and waterpots; householders tending cows and maintaining fires; vānaprasthas in bark garments; yatis seated in meditation under a banyan, all near the flowing Narmadā.

B
Brahmacārin
G
Gṛhastha
V
Vānaprastha
Y
Yati

FAQs

Holiness is upheld when all four āśramas live with discipline—especially self-restraint and regulated conduct.

The Revā (Narmadā) region/banks, presented as a sanctified landscape populated by dhārmic practitioners.

No explicit rite is prescribed here; the emphasis is on tapas-oriented lifestyle disciplines like restraint of diet and mind.