Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 9

मन्त्रसिद्ध्यर्थं गुरुपूजा–आज्ञा–पौरश्चर्यविधिः / Guru-Authorization, Offerings, and Puraścaraṇa for Mantra-Siddhi

एवं तुष्टो गुरुः शिष्यं पूजकं वत्सरोषितम् । शुश्रूषुमनहंकारं स्नातं शुचिमुपोषितम् । स्नापयित्वा विशुद्ध्यर्थं पूर्णकुंभघृतेन वै । जलेन मन्त्रशुद्धेन पुण्यद्रव्ययुतेन च

evaṃ tuṣṭo guruḥ śiṣyaṃ pūjakaṃ vatsaroṣitam | śuśrūṣumanahaṃkāraṃ snātaṃ śucimupoṣitam | snāpayitvā viśuddhyarthaṃ pūrṇakuṃbhaghṛtena vai | jalena mantraśuddhena puṇyadravyayutena ca

Demikianlah, Guru menjadi puas hati melihat murid yang telah berkhidmat selama setahun—tekun berpuja, bersungguh melayani, tanpa ego, telah mandi, suci, dan berpuasa. Demi penyucian, beliau memandikannya dengan ghee dari kumbha upacara yang penuh, serta air yang disucikan oleh mantra dan dicampur bahan-bahan suci yang membawa berkat.

एवम्thus
एवम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकार-अव्यय
तुष्टःpleased
तुष्टः:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतुष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक, √तुष्)
Formक्त-प्रत्यय (past passive participle used adjectivally), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; गुरुः इति विशेषण
गुरुःthe guru
गुरुः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगुरु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
शिष्यम्the disciple
शिष्यम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशिष्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
पूजकम्worshipper
पूजकम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपूजक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; शिष्यम् इति विशेषण
वत्सरोषितम्who has stayed (served) for a year
वत्सरोषितम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवत्सर (प्रातिपदिक) + उषित (कृदन्त-प्रातिपदिक, √वस्)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; द्वितीया-तत्पुरुष (वत्सरम् उषितः) शिष्यम् इति विशेषण
शुश्रूषुम्eager to serve
शुश्रूषुम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुश्रूषु (कृदन्त-प्रातिपदिक, √श्रु)
Formउ-प्रत्ययान्त (desiderative adjective: 'wishing to serve/hear'), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; शिष्यम् इति विशेषण
अनहंकारम्without ego
अनहंकारम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअन् (नञ्) + अहंकार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; नञ्-तत्पुरुष (अहंकारः न यस्य) शिष्यम् इति विशेषण
स्नातम्bathed
स्नातम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्नात (कृदन्त-प्रातिपदिक, √स्ना)
Formक्त-प्रत्यय, पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; शिष्यम् इति विशेषण
शुचिम्pure
शुचिम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुचि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; शिष्यम् इति विशेषण
उपोषितम्who has fasted
उपोषितम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउप-√वस्/√उष् (धातु; उपवासार्थे)
Formक्त-प्रत्यय, पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; शिष्यम् इति विशेषण
स्नापयित्वाhaving caused (him) to bathe
स्नापयित्वा:
क्रियाविशेषण (पूर्वक्रिया/Adverbial participle)
TypeVerb
Root√स्ना (धातु)
Formणिच्-प्रयोजक (causative) + क्त्वान्त-अव्यय (Gerund): स्नापयित्वा
विशुद्ध्यर्थम्for purification
विशुद्ध्यर्थम्:
प्रयोजन (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootविशुद्धि (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; चतुर्थी/षष्ठी-तत्पुरुषार्थे (विशुद्ध्यै अर्थम् = for purification) क्रियाफल-प्रयोजन
पूर्णकुम्भघृतेनwith ghee from a full pot
पूर्णकुम्भघृतेन:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootपूर्ण (प्रातिपदिक) + कुम्भ (प्रातिपदिक) + घृत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; तत्पुरुष-समास (पूर्णकुम्भस्य घृतम्/घृतेन) करणत्वे
वैindeed
वै:
सम्बन्ध (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
जलेनwith water
जलेन:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootजल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
मन्त्रशुद्धेनpurified by mantra
मन्त्रशुद्धेन:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमन्त्र (प्रातिपदिक) + शुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; तत्पुरुष (मन्त्रेण शुद्धम्) जलेन इति विशेषण
पुण्यद्रव्ययुतेनmixed with sacred substances
पुण्यद्रव्ययुतेन:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक) + द्रव्य (प्रातिपदिक) + युत (कृदन्त-प्रातिपदिक, √युज्)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; तत्पुरुष (पुण्यद्रव्यैः युतम्) जलेन इति विशेषण
and
:
समुच्चय (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय

Suta Goswami

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Sadāśiva

Role: nurturing

S
Shiva

FAQs

It presents the Shaiva discipline that precedes higher worship: the disciple becomes fit through humility (absence of ego), service to the guru, fasting, and ritual purity—signs of inner readiness for Shiva-oriented purification and instruction.

The verse describes preparatory consecration: mantra-sanctified water and auspicious substances purify the worshipper so that Linga-pūjā to Saguna Shiva is performed with adhikāra (fitness), reverence, and ritual correctness under the guru’s guidance.

A guru-directed purification bath (snāna) with mantra-suddha water, fasting (upavāsa), and egolessness—implying disciplined japa and pūjā preparation before undertaking Shaiva rites.