Previous Verse
Next Verse

Shloka 17

रावणस्य सभाप्रवेशः — रामस्य शरवृष्ट्या राक्षससेनाविनाशः

Ravana Enters Council; Rama’s Arrow-Storm Destroys the Rakshasa Host

राक्षसैर्वध्यमानानांवानराणांमहाचमूः ।शरण्यंशरणंयातारामंदशरथात्मजम् ।।।।

rākṣasair vadhyamānānāṃ vānarāṇāṃ mahācamūḥ |

śaraṇyaṃ śaraṇaṃ yātā rāmaṃ daśarathātmajam ||

Tatkala para vānarā dibunuh oleh rākṣasa, bala tentera besar mereka pun berlindung kepada Rāma—putera Daśaratha—pelindung sejati bagi mereka yang mencari naungan.

राक्षसैःby the Rakshasas
राक्षसैः:
Kartr̥/Hetu (कर्ता/हेतु)
TypeNoun
Rootrākṣasa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया बहुवचनम्
वध्यमानानाम्of (those) being slain/struck
वध्यमानानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Root√vadh (धातु)
Formवर्तमानकाले कर्मणि-प्रयोगे शानच्/मान-प्रत्ययान्त (present passive participle); पुंलिङ्गे षष्ठी बहुवचनम्; विशेषणम् वानराणाम्
वानराणाम्of the Vanaras
वानराणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootvānara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी बहुवचनम्
महाचमूःthe great army
महाचमूः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmahā + camū (प्रातिपदिके)
Formकर्मधारयः (महती चमूः); स्त्रीलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
शरण्यम्worthy of refuge
शरण्यम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootśaraṇya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्; विशेषणम् रामम् (one who is fit to be a refuge)
शरणम्refuge
शरणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootśaraṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्; क्रियाविशेषणवत् (as object: 'as refuge')
याताwent/sought
याता:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootyā (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle) स्त्रीलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; लिट्/लङ्-स्थाने क्त-प्रयोगः; महाचमूः इत्यस्य विधेयम्
रामम्Rama
रामम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootrāma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्
दशरथात्मजम्son of Dasharatha
दशरथात्मजम्:
Samanadhikarana (समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootdaśaratha + ātmaja (प्रातिपदिके)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (दशरथस्य आत्मजः); पुंलिङ्गे द्वितीया एकवचनम्; रामस्य विशेषणम् (apposition)

The Vanaras being struck by Rakshasas sought the protection of Rama, the son of Dasharatha.

R
Rāma
D
Daśaratha
V
Vānaras
R
Rākṣasas

FAQs

Śaraṇāgati (seeking refuge) is affirmed as dharmic, and the ruler’s dharma as protector is highlighted—Rāma is ‘śaraṇya’, the reliable shelter for the afflicted.

Under severe attack, the vānaras turn toward Rāma for protection and leadership.

Rāma’s protective responsibility and trustworthiness as a guardian of those who depend on him.