Previous Verse
Next Verse

Shloka 30

इन्द्रजित्-लक्ष्मणयुद्धम् तथा वानरप्रोत्साहनम्

Indrajit–Lakshmana Battle and the Rallying of the Vanaras

न ह्यादानं न सन्धानंधनुषोवापरिग्रहः ।न विप्रमोक्षोबाणानां न विकर्षो न विग्रहः ।।।।न मुष्टिप्रतिसन्धानं न लक्ष्यप्रतिपादनम् ।अदृश्यततयोस्तत्रयुध्यतोःपाणिलाघवात् ।।।।

na hy ādānaṃ na sandhānaṃ dhanuṣo vā parigrahaḥ | na vipramokṣo bāṇānāṃ na vikarṣo na vigrahaḥ | na muṣṭi-pratisandhānaṃ na lakṣya-pratिपādanam | adṛśyata tayos tatra yudhyatoḥ pāṇi-lāghavāt ||

Begitu pantas tangan mereka ketika bertempur sehingga tiada lagi kelihatan langkah-langkah memanah: tidak tampak mengambil anak panah, memasangnya pada busur, menggenggam busur, menarik dan melepaskan, bahkan membetulkan genggaman atau menepati sasaran—semuanya lenyap dalam kelajuan semata-mata.

not
:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negation particle)
हिindeed
हि:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपातः; हेत्वर्थ/अवधारणार्थक (indeed/for)
आदानम्taking up (of arrows)
आदानम्:
कर्ता/भाव (Impersonal subject: action)
TypeNoun
Rootआदान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; क्रियानाम (act-noun)
nor
:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम्
सन्धानम्aiming/joining (arrow to bow)
सन्धानम्:
कर्ता/भाव (Impersonal subject)
TypeNoun
Rootसन्धान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम्
धनुषःof the bow
धनुषः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootधनुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम्, षष्ठी, एकवचनम्
वाor
वा:
समुच्चय/विकल्प (Connector)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्ययम् (or)
परिग्रहःgrasping/handling
परिग्रहः:
कर्ता/भाव (Impersonal subject)
TypeNoun
Rootपरिग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
nor
:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम्
विप्रमोक्षःrelease/shooting
विप्रमोक्षः:
कर्ता/भाव (Impersonal subject)
TypeNoun
Rootविप्रमोक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
बाणानाम्of arrows
बाणानाम्:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootबाण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी, बहुवचनम्
nor
:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम्
विकर्षःdrawing (the bowstring)
विकर्षः:
कर्ता/भाव (Impersonal subject)
TypeNoun
Rootविकर्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
nor
:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम्
विग्रहःstretching/straining
विग्रहः:
कर्ता/भाव (Impersonal subject)
TypeNoun
Rootविग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
nor
:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम्
मुष्टिप्रतिसन्धानम्fixing/setting (arrow) with the fist
मुष्टिप्रतिसन्धानम्:
कर्ता/भाव (Impersonal subject)
TypeNoun
Rootमुष्टि + प्रतिसन्धान (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः (मुष्ट्या प्रतिसन्धानम्); नपुंसकलिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम्
nor
:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम्
लक्ष्यप्रतिपादनम्hitting/attaining the target
लक्ष्यप्रतिपादनम्:
कर्ता/भाव (Impersonal subject)
TypeNoun
Rootलक्ष्य + प्रतिपादन (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः (लक्ष्यस्य प्रतिपादनम्); नपुंसकलिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम्
अदृश्यतwas seen
अदृश्यत:
क्रिया (Main verb)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect/Past), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम् (passive sense: 'was seen')
तयोःof those two
तयोः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी, द्विवचनम्; सर्वनाम
तत्रthere
तत्र:
क्रियाविशेषण (Locative adverb)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (locative adverb)
युध्यतोःwhile the two were fighting
युध्यतोः:
सम्बन्ध (Genitive attendant circumstance)
TypeVerb
Root√युध् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (Present active participle) 'युध्यत्'; षष्ठी-विभक्तिः, द्विवचनम् (genitive absolute-like: 'of the two fighting')
पाणिलाघवात्due to quickness of (their) hands
पाणिलाघवात्:
हेतु (Hetu/Cause)
TypeNoun
Rootपाणि + लाघव (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः (पाणीनां लाघवम्); नपुंसकलिङ्गम्, पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative), एकवचनम्; हेत्वर्थ (cause)

While both were fighting, due to the quickness of their hand movement, it could not be perceived whether they were taking out arrows from the quiver, drawing the string, or seizing arrows, or aiming to shoot or not. Whether they were drawing or stretching the bow or not or fixing with their fist or hitting the target or not, was not clear.

L
Lakṣmaṇa
I
Indrajit
B
bow (dhanuḥ)
A
arrows (bāṇa/śara)

FAQs

Excellence in one’s duty (svadharma) is a moral value: the verse praises mastery and discipline—skill employed in a grave cause, not careless violence.

The duel reaches such speed that observers cannot distinguish the individual motions of drawing, aiming, and releasing arrows.

Technical mastery (kauśala) and unwavering focus (ekāgratā) in combat.