Previous Verse
Next Verse

Shloka 29

प्रहस्तनिर्याणम्

Prahasta’s Departure and the Muster of the Rakshasa Host

ततोदुन्धुभिनिर्घोषःपर्जन्यनिनदोपमः ।वादित्राणांचनिनदःपूरयन्निवमेदिनीम् ।।।।शुश्रुवेशङ्खशब्दश्चप्रयातेवाहिनीपतौ ।

tato dundubhi-nirghoṣaḥ parjanya-ninada-upamaḥ |

vāditrāṇāṃ ca ninadaḥ pūrayann iva medinīm |

śuśruve śaṅkha-śabdaś ca prayāte vāhinī-patau ||6.57.29||

Tatkala panglima bala tentera berangkat, bergemalah bunyi gendang besar bagaikan guruh hujan; deru alat-alat muzik perang seolah-olah memenuhi bumi; bahkan bunyi sangkakala kulit siput pun kedengaran, seakan-akan seluruh tanah dipenuhi suara.

ततःthen
ततः:
कालाधिकरण
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formकाल-अव्यय (temporal adverb)
दुन्दुभिनिर्घोषःthe roar of kettle-drums
दुन्दुभिनिर्घोषः:
कर्ता (subject)
TypeNoun
Rootदुन्दुभि-निर्घोष (प्रातिपदिक; दुन्दुभिः+निर्घोषः)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: 'दुन्दुभेः निर्घोषः' (roar of kettle-drums)
पर्जन्यनिनदोपमःlike the rumble of thunderclouds
पर्जन्यनिनदोपमः:
कर्ता-विशेषण
TypeAdjective
Rootपर्जन्य-निनद-उपम (प्रातिपदिक; पर्जन्यः+निनदः+उपमः)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपमान-तत्पुरुष: 'पर्जन्यनिनदेन उपमः' (comparable to thunder-sound)
वादित्राणाम्of musical instruments / fanfares
वादित्राणाम्:
सम्बन्ध (genitive relation)
TypeNoun
Rootवादित्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (Genitive/6th), बहुवचन (Plural)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
निनदःnoise / din
निनदः:
कर्ता (subject)
TypeNoun
Rootनिनद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
पूरयन्filling
पूरयन्:
कर्ता-विशेषण
TypeAdjective
Rootपूरय् (धातु; पूर्-णिच्) + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि; निनदः इति कर्तृविशेषणम्
इवas if
इव:
उपमान-निर्देशक
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्यय
मेदिनीम्the earth
मेदिनीम्:
कर्म (object)
TypeNoun
Rootमेदिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
शुश्रुवेwas heard
शुश्रुवे:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपदम् (śuśruve)
शङ्खशब्दःsound of conches
शङ्खशब्दः:
कर्ता (subject)
TypeNoun
Rootशङ्ख-शब्द (प्रातिपदिक; शङ्खः+शब्दः)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: 'शङ्खस्य शब्दः'
also
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
प्रयातेwhen (he) had departed
प्रयाते:
अधिकरण (Adhikaraṇa; locative absolute condition)
TypeAdjective
Rootप्र-या (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle), पुंलिङ्ग, सप्तमी (Locative/7th), एकवचन; सति-सप्तमी (locative absolute)
वाहिनीपतौin/when the commander of the army (had gone)
वाहिनीपतौ:
अधिकरण (locative absolute)
TypeNoun
Rootवाहिनीपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: 'वाहिन्याः पतिः' (lord of the army); सति-सप्तमी सह

As the Commander-in-Chief was going there arose sounds of kettle drums, blasts of fanfares, and noise of blasts of conchs filling the earth was heard.

P
Prahastha (vāhinīpati)
C
conch (śaṅkha)
E
earth (medinī)

FAQs

The verse underscores collective coordination in warfare—signals, instruments, and public mobilization. In dharmic reflection, it warns that mass enthusiasm and grand spectacle are not proofs of righteousness; satya and justice must guide power.

Prahastha’s departure is accompanied by deafening martial music—drums, instruments, and conches—marking the army’s movement.

Command-and-control capability: the ability to marshal forces and create unified momentum (though not necessarily moral legitimacy).