Previous Verse
Next Verse

Shloka 25

द्विचत्वारिंशः सर्गः — दशरथस्य शोक-विलापः तथा कौशल्यागृह-प्रवेशः

Dasaratha’s Lament and Return to Kausalya’s Apartments

महाह्रदमिवाक्षोभ्यं सुपर्णेन हृतोरगम्।रामेण रहितं वेश्म वैदेह्या लक्ष्मणेन च।।।।

mahāhradam ivākṣobhyaṃ suparṇena hṛtoragam |

rāmeṇa rahitaṃ veśma vaidehyā lakṣmaṇena ca ||

Istana yang kehilangan Rāma—juga Vaidehī (Sītā) dan Lakṣmaṇa—sunyi bagaikan tasik besar yang tenang, setelah ular direnggut oleh Suparṇa (Garuḍa).

अथthen
अथ:
Discourse marker (क्रमसूचक)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक-अव्ययम् (then/thereupon)
गद्गदशब्दःone with a choked voice
गद्गदशब्दः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootगद्गद-शब्द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारयः (गद्गदः शब्दः यस्य)
तुindeed/but
तु:
Modifier (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्योन्य-निपातः (particle: but/indeed)
विलपन्lamenting
विलपन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootवि-लप् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्तः, पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
मनुजाधिपःlord of men (king)
मनुजाधिपः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमनुज-अधिप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (मनुजानाम् अधिपः)
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
मृदुgently
मृदु:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootमृदु (अव्यय/विशेषण-प्रयोग)
Formक्रियाविशेषण-प्रयोगः (adverb: gently/softly)
मन्दार्थम्in a low/feeble manner
मन्दार्थम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमन्द-अर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारयः (मन्दः अर्थः/भावः यस्य) — वचनम् विशेषयति
वचनम्words/speech
वचनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
दीनम्sad, wretched
दीनम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootदीन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्
अस्वरम्without strength of voice
अस्वरम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअ-स्वर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (feeble-voiced)

The palace without Rama, Lakshmana and Sita, stood like a vast, unperturbed lake with serpents snatched away by Suparna (Garuda).

R
Rāma
S
Sītā (Vaidehī)
L
Lakṣmaṇa
S
Suparṇa (Garuḍa)

FAQs

The verse suggests that true auspiciousness in a kingdom is tied to dharmic persons: when the righteous leave, the seat of power becomes spiritually and emotionally hollow.

After Rāma, Sītā, and Lakṣmaṇa depart for exile, the royal residence appears eerily still and emptied of its life-force.

Rāma’s role as the stabilizing, dharmic center is emphasized—his absence is portrayed as the removal of a potent presence.