Previous Verse
Next Verse

Shloka 22

द्विचत्वारिंशः सर्गः — दशरथस्य शोक-विलापः तथा कौशल्यागृह-प्रवेशः

Dasaratha’s Lament and Return to Kausalya’s Apartments

इत्येवं विलपन् राजा जनौघेनाभिसंवृतः।अपस्नात इवारिष्टं प्रविवेश पुरोत्तमम्।।।।

ity evaṃ vilapan rājā janaughenābhisaṃvṛtaḥ |

apasnāta ivāriṣṭaṃ praviveśa purottamam ||

Demikianlah raja meratap, dikepung oleh lautan manusia, lalu memasuki kota yang utama; rupanya bagaikan orang yang baru menjalani mandi pertanda sial, seolah-olah ditandai oleh malapetaka yang mendatang.

इतिthus
इति:
Discourse marker (उक्तिसूचक)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-निपातः (quotative particle)
एवम्in this manner
एवम्:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्ययम् (manner adverb)
विलपन्lamenting
विलपन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootवि-लप् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्तः, पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
राजाthe king
राजा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
जनौघेनby the multitude of people
जनौघेन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootजन-ओघ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental/3rd), एकवचनम्; तत्पुरुषः (जनानाम् ओघः)
अभिसंवृतःsurrounded
अभिसंवृतः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootअभि-सम्-वृत (धातु; √वृत्)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्तः (past passive participle), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘surrounded’
अपस्नातःone who has taken an inauspicious bath
अपस्नातः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootअप-स्नात (प्रातिपदिक; √स्ना)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (one who has taken inauspicious bath)
इवlike
इव:
Upamāna (उपमान)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमानार्थक-अव्ययम् (simile marker)
अरिष्टम्an ill-omen/inauspicious state
अरिष्टम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअरिष्ट (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; उपमेयम् (as ominous thing/state)
प्रविवेशentered
प्रविवेश:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-विश् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
पुरोत्तमम्the best city
पुरोत्तमम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपुर-उत्तम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (पुराणाम् उत्तमम्)

Thus the king, who looked like one after the inauspicious (funeral) bath, surroundedby streams of people entered the most beautiful city (Ayodhya) which portended misfortune.

D
Daśaratha
A
Ayodhyā

FAQs

A ruler’s private unrighteous crisis becomes a public wound: dharma links king and kingdom, so the monarch’s moral and emotional collapse signals disorder for society.

Daśaratha returns into Ayodhyā after the irreversible decision of Rāma’s exile, and the city’s mood mirrors the king’s grief.

The people’s solidarity and concern are emphasized—they gather around the king, reflecting civic loyalty and shared sorrow.