Previous Verse
Next Verse

Shloka 18

द्विचत्वारिंशः सर्गः — दशरथस्य शोक-विलापः तथा कौशल्यागृह-प्रवेशः

Dasaratha’s Lament and Return to Kausalya’s Apartments

द्रक्ष्यन्ति नूनं पुरुषा दीर्घबाहुं वनेचराः।राममुत्थाय गच्छन्तं लोकनाथमनाथवत्।।।।

drakṣyanti nūnaṃ puruṣā dīrghabāhuṃ vanecarāḥ | rāmam utthāya gacchantaṃ lokanātham anāthavat ||

Pasti para penghuni rimba akan melihat Rāma yang berlengan panjang—tuan rakyat—bangkit lalu berjalan, seakan-akan tiada pelindung baginya.

द्रक्ष्यन्तिwill see
द्रक्ष्यन्ति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलृट्-लकारः (Simple Future), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd person), बहुवचनम् (plural)
नूनम्surely
नूनम्:
Sambandha/Modifier (विशेषण-भावे अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootनूनम् (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-अव्ययम् (particle of certainty)
पुरुषाःmen
पुरुषाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/1st), बहुवचनम्
दीर्घबाहुम्long-armed
दीर्घबाहुम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootदीर्घ-बाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative/2nd), एकवचनम्; कर्मधारय-समासः (दीर्घः बाहुः यस्य/दीर्घबाहुः)
वनेचराःforest-dwellers
वनेचराः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवन-चर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; षष्ठी/सप्तमी-तत्पुरुषः (वने चरन्ति इति)
रामम्Rama
रामम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
उत्थायhaving risen
उत्थाय:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootउत्-स्था (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययीभावः (Gerund/Absolutive), पूर्वकालिक-क्रिया (having risen)
गच्छन्तम्going, walking
गच्छन्तम्:
Karma (कर्म)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्तः (present active participle), पुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
लोकनाथम्lord of the world
लोकनाथम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootलोक-नाथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (लोकस्य नाथः)
अनाथवत्like one without a protector
अनाथवत्:
Kriyā-viśeṣaṇa (उपमान)
TypeIndeclinable
Rootअनाथवत् (प्रातिपदिक/अव्ययवत्-प्रयोग)
Formवत्-प्रत्ययान्त उपमानार्थक-अव्ययम् (similative: 'like/as')

Surely the forest-rovers will be gazing upon the long-armed Rama, protector of the world, as he rises (from the ground) and wanders in the jungle unprotected.

D
Daśaratha
R
Rāma
F
Forest-dwellers (vanecarāḥ)

FAQs

The verse highlights the paradox of dharma: the rightful protector of the world accepts a condition of apparent helplessness to uphold truth and duty.

Daśaratha imagines how strangers in the forest will witness Rāma—normally a ‘lokanātha’—moving about like an unprotected exile.

Rāma’s humility and obedience to righteous obligation, even when it diminishes outward status.