Previous Verse
Next Verse

Shloka 11

तपस्विनाम् औत्सुक्यं राक्षसत्रासश्च

Ascetics’ Anxiety and the Fear of Rakshasas

रावणावरजः कश्चित् खरो नामेह राक्षसः।उत्पाट्य तापसान्सर्वाञ्जनस्थाननिकेतनान्।।2.116.11।।धृष्टश्च जितकाशी च नृशंसः पुरुषादकः।अवलिप्तश्च पापश्च त्वां च तात न मृष्यते।।2.116.12।।

rāvaṇāvarajaḥ kaścit kharo nāmeha rākṣasaḥ |

utpāṭya tāpasān sarvān janasthānaniketanān ||

Di sini ada seorang rākṣasa bernama Khara, adik kepada Rāvaṇa; dia telah menghalau dan mencabut akar semua pertapa yang menetap di Janasthāna.

रावण-अवरजःRavana's younger brother
रावण-अवरजः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक) + अवरज (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (रावणस्य अवरजः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
कश्चित्a certain
कश्चित्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकश्चित् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अनिश्चितवाचक (indefinite pronoun)
खरःKhara
खरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootखर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
नामby name
नाम:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formअव्यय; नामनिर्देशार्थक (particle: ‘by name’)
इहhere
इह:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (here)
राक्षसःa rakshasa
राक्षसः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘खरः’ इत्यस्य विशेषण/अप्पोजिशन
उत्पाट्यhaving uprooted
उत्पाट्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootउद्-√पट्/पट् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund); ‘having uprooted/expelled’
तापसान्ascetics
तापसान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतापस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
सर्वान्all
सर्वान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; विशेषण (qualifying ‘तापसान्’)
जनस्थान-निकेतनान्dwelling in Janasthana
जनस्थान-निकेतनान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootजनस्थान (प्रातिपदिक) + निकेतन (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (जनस्थाने निकेतनाः = residents of Janasthana); पुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; विशेषण (qualifying ‘तापसान्’)
धृष्टःimpudent
धृष्टः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootधृष्ट (प्रातिपदिक; कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (of Khara)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
जित-काशीwith a triumphant look
जित-काशी:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootजित (प्रातिपदिक; कृदन्त) + काशी (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (जिता काशिः/कान्तिः यस्य = having a ‘victorious’ appearance); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
नृशंसःcruel
नृशंसः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootनृशंस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
पुरुष-आदकःman-eater
पुरुष-आदकः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक) + आदक (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (पुरुषान् अदति = man-eater); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अवलिप्तःhaughty
अवलिप्तः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootअव-लिप् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP used adjectivally); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
पापःsinful
पापः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
त्वाम्you
त्वाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
also
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
तातO dear child
तात:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootतात (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
not
:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध
मृष्यतेforgives/tolerates
मृष्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootमृष् (धातु)
Formलट्-लकार, आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; ‘does not tolerate/forgive’

O dear child, Khara, one of the brothers of Ravana is dwelling in nearby 'Janasthana'. He is impudent, reportedly winner of battles, cruel, sinful, a man-eater and haughty.He has uprooted all the ascetics from Janasthana. He will not tolerate even you.

K
Khara
R
Rāvaṇa
J
Janasthāna
T
tapasvins (ascetics)
R
rākṣasa

FAQs

Dharma includes safeguarding spiritual communities—violent disruption of ascetic life is presented as adharma requiring protection and restraint.

The ascetics identify the source of danger: Khara, connected to Rāvaṇa, operating from the Janasthāna region.

Moral clarity—naming the threat directly so that righteous action can be taken.