Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 112

पितुर्वधात्क्रोधकृतावधानं मत्वा सुरा रौद्रमतीव घोरम् । समेत्य सर्वे पुरुषं पुराणं समाश्रितास्ते सहसा सभार्याः

piturvadhātkrodhakṛtāvadhānaṃ matvā surā raudramatīva ghoram | sametya sarve puruṣaṃ purāṇaṃ samāśritāste sahasā sabhāryāḥ

पित्याच्या वधामुळे त्याचे चित्त क्रोधाने प्रेरित होऊन अत्यंत रौद्र व भयंकर झाले आहे—हे जाणून सर्व देव एकत्र आले आणि पत्नींसह तत्क्षणी आदिपुरुषाच्या शरण गेले.

पितुःof the father
पितुः:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
वधात्from the killing; because of the slaying
वधात्:
Apadana (Source/Cause/अपादान)
TypeNoun
Rootवध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/अपादान), एकवचन
क्रोध-कृत-अवधानम्attention caused by anger; angry resolve
क्रोध-कृत-अवधानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootक्रोध (प्रातिपदिक) + कृत (कृ धातु, क्त-कृदन्त) + अवधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; समासपद
मत्वाhaving understood; considering
मत्वा:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootमन् (धातु) + क्त्वा (अव्यय-कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund), पूर्वकालिक क्रिया
सुराःthe gods
सुराः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
रौद्रम्fierce; wrathful
रौद्रम्:
Karma (Object-qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootरौद्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण (घोरम्)
अतीवexceedingly
अतीव:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअतीव (अव्यय)
Formअव्यय; तीव्रतासूचक क्रियाविशेषण
घोरम्terrible
घोरम्:
Karma (Object-qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण (अवधानम्/भावम्)
समेत्यhaving come together; assembling
समेत्य:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसम्+इ (धातु) + क्त्वा (ल्यप्-आदेश)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund), ‘सम्’ उपसर्ग
सर्वेall
सर्वे:
Karta (Subject-qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषण (सुराः)
पुरुषम्the person; being
पुरुषम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
पुराणम्ancient; primeval
पुराणम्:
Karma (Object-qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootपुराण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण (पुरुषम्)
समाश्रिताःtook refuge; resorted to
समाश्रिताः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्+आ+श्रि (धातु) + क्त (कृदन्त-भूतकर्मणि/भूतपूर्व)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकालिक कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्तरि प्रयोगे ‘आश्रित’ = ‘having taken refuge’
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
सहसाsuddenly; at once
सहसा:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसहसा (अव्यय)
Formअव्यय; आकस्मिकतासूचक क्रियाविशेषण
स-भार्याःtogether with (their) wives
स-भार्याः:
Karta (Subject-qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय/उपसर्गसदृश) + भार्या (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; बहुव्रीहिः = ‘येषां भार्याः सन्ति’

Sūta (deduced)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Naimiṣāraṇya ṛṣis (frame)

Scene: All the gods, accompanied by their consorts, rush together in fear and bow to the Primeval Person—an immense, serene cosmic form—while the background still hints at the raging threat; the contrast is peace amid storm.

S
Sura (gods)
P
Puruṣa Purāṇa (Viṣṇu)
C
Consorts of the gods

FAQs

When disorder rises through wrath and vengeance, śaraṇāgati—taking refuge in the Supreme—restores balance and protection.

Prabhāsa-kṣetra; its māhātmya integrates both Śaiva and Vaiṣṇava theological motifs to magnify the site’s sanctity.

No explicit ritual; the act highlighted is śaraṇāgati (seeking divine refuge).