Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 2

सूतपुत्र वदास्माकं यैर्दृष्टैः स्पर्शितैरपि । सर्वेषां लभ्यते पूर्णं फलं चेप्सितमत्र च

sūtaputra vadāsmākaṃ yairdṛṣṭaiḥ sparśitairapi | sarveṣāṃ labhyate pūrṇaṃ phalaṃ cepsitamatra ca

हे सूतपुत्रा! आम्हांस सांग—कोणती तीर्थे अशी आहेत की केवळ दर्शनाने, किंवा स्पर्शमात्रानेही, सर्वांना पूर्ण फल मिळते आणि येथेच इच्छित वरही प्राप्त होतो?

सूतपुत्रO son of Sūta
सूतपुत्र:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसूत + पुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-प्रथमा (Vocative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (सूतस्य पुत्रः)
वदtell/speak
वद:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवद् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष (2nd person), एकवचन (Singular)
अस्माकम्to us/our
अस्माकम्:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तम-पुरुष-सर्वनाम, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), बहुवचन (Plural)
यैःby which/with which
यैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), बहुवचन (Plural)
दृष्टैःseen
दृष्टैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदृश् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP/क्त), पुं/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (Instr.), बहुवचन; ‘यैः’ इत्यस्य विशेषणम्
स्पर्शितैःtouched
स्पर्शितैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्पृश् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP/क्त), पुं/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (Instr.), बहुवचन; ‘यैः’ इत्यस्य विशेषणम्
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (Linking/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/समुच्चयार्थ (particle: ‘even/also’)
सर्वेषाम्of all
सर्वेषाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), बहुवचन (Plural)
लभ्यतेis obtained
लभ्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootलभ् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), कर्मणि-प्रयोग (Passive), प्रथम-पुरुष (3rd), एकवचन (Singular)
पूर्णम्complete/full
पूर्णम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपूर्ण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom./Acc.), एकवचन; ‘फलम्’ इत्यस्य विशेषणम्
फलम्fruit/result
फलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom./Acc.), एकवचन
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
ईप्सितम्desired
ईप्सितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootआप्/ईप्स् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP/क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘फलम्’ इत्यस्य विशेषणम्
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (locative adverb: ‘here’)
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)

Ṛṣis (Sages)

Type: kshetra

Listener: Sūtaputra

Scene: Sages with folded hands ask for the ‘most potent’ tīrthas; the narrator is attentive; a subtle aura suggests that even sight/touch is salvific.

Ṛṣis
S
Sūta

FAQs

Some sacred places are so potent that even minimal contact—darśana or sparśa—yields great merit.

The sages are asking which tīrtha(s) have this special potency; the answer follows in subsequent verses.

Darśana (seeing) and sparśa (touching) are highlighted as effective devotional acts in pilgrimage.