Previous Verse
Next Verse

Shloka 47

मदनदाहः — पार्वतीतपः, स्वयंवरलीला, देवस्तम्भनं, दिव्यचक्षुर्दानम्

सूत उवाच विज्ञाप्यैवं तदा ब्रह्मा देवदेवं महेश्वरम् संस्तम्भितांस्तदा तेन भगवान् आह पद्मजः

sūta uvāca vijñāpyaivaṃ tadā brahmā devadevaṃ maheśvaram saṃstambhitāṃstadā tena bhagavān āha padmajaḥ

सूत म्हणाले—असे निवेदन करून तेव्हा कमलज ब्रह्मा देवांचा देव महेश्वर यांना बोलला; कारण त्याने त्यांना स्तंभित करून निश्चेष्ट केले होते।

sūta uvācaSūta said
sūta uvāca:
vijñāpyahaving informed/submitted a petition
vijñāpya:
evaṁthus
evaṁ:
tadāthen
tadā:
brahmāBrahmā
brahmā:
devadevamto the God of gods
devadevam:
maheśvaramMahēśvara (Śiva as the Supreme Lord)
maheśvaram:
saṁstambhitānimmobilized/checked/held fast
saṁstambhitān:
tadāthen
tadā:
tenaby Him (Śiva)
tena:
bhagavānthe Blessed Lord (Brahmā, as a venerable deity)
bhagavān:
āhaspoke/said
āha:
padmajaḥthe lotus-born (Brahmā)
padmajaḥ:

Suta