Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 14

वृषतीर्थे महापुण्ये प्राचीकूलसमाश्रिते । निवृत्ते भारते युद्धे तस्मिंस्तीर्थे किरीटिना । प्रायश्चित्तं पुरा चीर्णं विष्णुना प्रेरितात्मना

vṛṣatīrthe mahāpuṇye prācīkūlasamāśrite | nivṛtte bhārate yuddhe tasmiṃstīrthe kirīṭinā | prāyaścittaṃ purā cīrṇaṃ viṣṇunā preritātmanā

പ്രാചീ തീരത്തെ ആശ്രയിച്ച മഹാപുണ്യ വൃഷതീർത്ഥത്തിൽ—ഭാരതയുദ്ധം അവസാനിച്ചതിന് ശേഷം—കിരീടി അർജുനൻ വിഷ്ണുവിന്റെ അന്തഃപ്രേരണയാൽ അതേ തീർത്ഥത്തിൽ പൂർവ്വം പ്രായശ്ചിത്തം അനുഷ്ഠിച്ചു।

वृषतीर्थेat the Vṛṣa-tīrtha
वृषतीर्थे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवृषतीर्थ (प्रातिपदिक) = वृष + तीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (वृषस्य तीर्थम्)
महापुण्येin the very holy (place)
महापुण्ये:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootमहापुण्य (प्रातिपदिक) = महा + पुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; विशेषणम् (तीर्थे)
प्राचीकूलसमाश्रितेsituated on the eastern bank
प्राचीकूलसमाश्रिते:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootप्राचीकूलसमाश्रित (प्रातिपदिक) = प्राची + कूल + सम्-आ-श्रि (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle) ‘समाश्रित’; समासः—तत्पुरुष (प्राच्याः कूलम् समाश्रितम्)
निवृत्तेwhen (it) had ceased
निवृत्ते:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootनि-√वृत् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; विशेषणम् (युद्धे)
भारतेof the Bhārata (Mahābhārata)
भारते:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootभारत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; विशेषणम् (युद्धे)
युद्धेin the war
युद्धे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootयुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
तस्मिन्in that
तस्मिन्:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; सर्वनाम
तीर्थेat the sacred ford
तीर्थे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
किरीटिनाby the diademed one (Arjuna)
किरीटिना:
Kartr (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootकिरीटिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन
प्रायश्चित्तम्expiation
प्रायश्चित्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रायश्चित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; कर्मपदम्
पुराformerly
पुरा:
Adverbial (Kriyāviśeṣaṇa/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
चीर्णम्performed
चीर्णम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Root√चर् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त; (प्रायश्चित्तम्) विशेषणरूपेण—‘performed’
विष्णुनाby Viṣṇu
विष्णुना:
Hetu/Instrument (Nimitta/करण)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
प्रेरितात्मनाwhose mind was impelled (inspired)
प्रेरितात्मना:
Kartr (Agent/कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्रेरितात्मन् (प्रातिपदिक) = प्र-√ईर्/√इर् (धातु) + णिच् + क्त (कृदन्त ‘प्रेरित’) + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (प्रेरितः आत्मा यस्य/प्रेरित-आत्मा); विशेषणम् (किरीटिना)

Narratorial voice (contextual praise within the Māhātmya; specific speaker not explicit in this verse)

Tirtha: Vṛṣa-tīrtha

Type: ghat

Listener: A feminine interlocutor within the māhātmya frame

Scene: Arjuna, still bearing the aura of battle, stands at a riverbank tīrtha (Vṛṣa-tīrtha) offering water and prayers; a subtle presence of Viṣṇu/Kṛṣṇa as inner guide is suggested—either as a faint divine figure or symbolic chakra light.

V
Vṛṣa-tīrtha
P
Prācī
K
Kirīṭin (Arjuna)
V
Viṣṇu
B
Bhārata war

FAQs

Even heroic dharma-bound actions can leave karmic residue; tīrtha-based prāyaścitta restores inner purity and social-spiritual order.

Vṛṣa-tīrtha, located on the bank of Prācī within the Prabhāsa sacred landscape.

Prāyaścitta (expiatory observance) undertaken at the tīrtha, exemplified by Arjuna.