Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 6

ईश्वर उवाच । डिंडि रूपः पुरा देवि भूत्वाऽहं दारुके वने । ऋषीणामाश्रमे पुण्ये नग्नो भिक्षाचरोऽभवम् । भिक्षंतमाश्रमे दृष्ट्वा ताः सर्वा ऋषियोषितः

īśvara uvāca | ḍiṃḍi rūpaḥ purā devi bhūtvā'haṃ dāruke vane | ṛṣīṇāmāśrame puṇye nagno bhikṣācaro'bhavam | bhikṣaṃtamāśrame dṛṣṭvā tāḥ sarvā ṛṣiyoṣitaḥ

ഈശ്വരൻ അരുളിച്ചെയ്തു—ഹേ ദേവി, പുരാതനകാലത്ത് ഞാൻ ഡിംഡി-രൂപം ധരിച്ചു ദാരുകവനത്തിലേക്കു പോയി. ഋഷികളുടെ പുണ്യാശ്രമത്തിൽ ഞാൻ നഗ്നഭിക്ഷുവായി ഭിക്ഷ യാചിച്ചു; ആശ്രമത്തിൽ ഭിക്ഷ തേടുന്ന എന്നെ കണ്ടു എല്ലാ ഋഷിപത്നിമാരും ശ്രദ്ധിച്ചു.

ईश्वरःĪśvara (the Lord)
ईश्वरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
डिंडिḌiṃḍi (name)
डिंडि:
Visheshya (Apposition/विशेष्य)
TypeNoun
Rootडिंडि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (नाम), प्रथमा, एकवचन; नामविशेषः
रूपःform
रूपः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootरूप (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘डिंडि’ इत्यस्य विशेषण/अप्पोजिशन
पुराformerly
पुरा:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (formerly)
देविO goddess
देवि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
भूत्वाhaving become
भूत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु) → भूत्वा (क्त्वा)
Formअव्यय-कृदन्त (क्त्वा/gerund), पूर्वकाल (having become)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
दारुकेin Dāruka (place)
दारुके:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootदारुक (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (स्थाननाम), सप्तमी, एकवचन
वनेin the forest
वने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
ऋषीणाम्of sages
ऋषीणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
आश्रमेin the hermitage
आश्रमे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootआश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
पुण्येholy
पुण्ये:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘आश्रमे’ इत्यस्य विशेषणम्
नग्नःnaked
नग्नः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootनग्न (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘अहम्’ इत्यस्य विशेषणम्
भिक्षाचरःa beggar / one who lives by alms
भिक्षाचरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभिक्षा + चर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—भिक्षायां चरः/भिक्षां चरति इति (उपपद-तत्पुरुष)
अभवम्I became
अभवम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
भिक्षन्तम्begging
भिक्षन्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootभिक्ष् (धातु) → भिक्षन्त् (शतृ/वर्तमान-कृदन्त)
Formवर्तमान-कृदन्त (शतृ/present active participle), पुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘माम्’ (अध्याहृत) इत्यस्य विशेषणम्
आश्रमेin the hermitage
आश्रमे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootआश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) → दृष्ट्वा (क्त्वा)
Formअव्यय-कृदन्त (क्त्वा/gerund), पूर्वकाल (having seen)
ताःthey (those women)
ताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
सर्वाःall
सर्वाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘ताः’ इत्यस्य विशेषणम्
ऋषियोषितःthe sages' wives
ऋषियोषितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि + योषित् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; समासः—ऋषीणां योषितः इति षष्ठी-तत्पुरुषः

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra (narrative frame) / Dārukāvana episode locus

Type: kshetra

Listener: Devī (Pārvatī)

Scene: Śiva, disguised as a naked ash-smeared mendicant with matted locks, enters a serene sages’ hermitage in a forest; startled yet fascinated sages’ wives notice him as he begs for alms.

Ī
Īśvara (Śiva)
D
Devī (Pārvatī)
D
Dāruka forest (Dārukavana)
Ṛṣis
Ṛṣiyoṣitas (wives of sages)

FAQs

External appearance can provoke attachment or aversion; true dharma is tested in how one responds—with restraint, discernment, and purity.

The narrative points to Dārukavana/Devadāruvana-linked sacred geography that underlies the Prabhāsa Kṣetra Māhātmya’s shrine-origins.

None; it begins an origin story explaining later events (anger, curse, and liṅga-pātana).