Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 49

येनाऽहं भवता सार्धं प्रवेक्ष्यामि हुताशनम् । पुत्रशोकेन संतप्ता सुभृशं दुःखशांतये

yenā'haṃ bhavatā sārdhaṃ pravekṣyāmi hutāśanam | putraśokena saṃtaptā subhṛśaṃ duḥkhaśāṃtaye

പുത്രശോകത്തിൽ ദഗ്ധയായ ഞാൻ, നിങ്ങളോടൊപ്പം ഹുതാശനത്തിൽ പ്രവേശിച്ച്—എന്റെ ദുഃഖത്തിന് സമ്പൂർണ്ണ ശാന്തി ലഭിക്കേണ്ടതിനായി.

येनby which / whereby
येन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (करण), एकवचनम्; relative-instrumental: "by which/whereby"
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, उत्तमपुरुषार्थे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
भवताwith you (by you)
भवता:
Sahakari (Associate/सहकारी)
TypeNoun
Rootभवत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; respectful "you"
सार्धम्together with
सार्धम्:
Sahakari (Associate/सहकारी)
TypeIndeclinable
Rootसार्धम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; सहार्थक-उपपद (with)
प्रवेक्ष्यामिI shall enter
प्रवेक्ष्यामि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-विश् (धातु)
Formलृट्-लकारः (भविष्यत्कालः), उत्तमपुरुषः, एकवचनम्, परस्मैपदम्
हुताशनम्fire
हुताशनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootहुत + अशन् (प्रातिपदिक); हुताशन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (हुतं अश्नाति इति)
पुत्रशोकेनby grief for (my) son
पुत्रशोकेन:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootपुत्र + शोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (पुत्रस्य शोकः)
संतप्ताafflicted
संतप्ता:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसम्-तप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्तः (क्त-प्रत्ययः), स्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; "afflicted"
सुभृशम्exceedingly
सुभृशम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसुभृशम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; क्रियाविशेषणम् (intensifier)
दुःखशांतयेfor the cessation of sorrow
दुःखशांतये:
Sampradana (Purpose/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootदुःख + शान्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, चतुर्थी-विभक्तिः (सम्प्रदान/प्रयोजन), एकवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (दुःखस्य शान्तिः)

Brāhmaṇī (Mṛkaṇḍa’s wife)

Type: kshetra

Listener: Śaunaka and other ṛṣis at Naimiṣāraṇya (standard Sūta frame; not explicit in this verse)

Scene: A grief-stricken brāhmaṇī speaks to her husband with a resolute, tragic calm, indicating a funeral fire nearby; the atmosphere is heavy, dusk-like, with ash-grey tones and a faint glow of flames.

B
brāhmaṇī
H
hutāśana (fire)
P
putra-śoka (grief for son)

FAQs

The verse dramatizes grief’s extremity, using fire as a symbol of both suffering and the desire for release.

The scene belongs to the Agnitīrtha-linked narrative context within Nāgarakhaṇḍa’s Tīrthamāhātmya.

The intention to enter the fire is stated as a narrative act; no formal śāstric procedure is described in this verse.