Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 23

न जिघृक्षति तेभ्योर्थमभयं चेति यच्छति । आविंध्याटवि मे नाम ग्राह्यं दुष्टभयापहम्

na jighṛkṣati tebhyorthamabhayaṃ ceti yacchati | āviṃdhyāṭavi me nāma grāhyaṃ duṣṭabhayāpaham

അവൻ അവരിൽ നിന്ന് ധനം കൈക്കൊള്ളാൻ ആഗ്രഹിക്കുന്നില്ല; പകരം ‘അഭയം’ നല്കി— ‘എന്റെ നാമം ആവിംധ്യാടവീ; ഇത് സ്മരിക്കുവിൻ, ദുഷ്ടഭയം അകറ്റുന്നതാണ്’ എന്നു പറയുന്നു.

nanot
na:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negative particle)
jighṛkṣatiwishes to seize/take
jighṛkṣati:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootgrah (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; देशिदेरिवेटिव-इच्छार्थकः (desiderative)
tebhyaḥfrom them
tebhyaḥ:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Roottad (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम-प्रातिपदिकम्; पुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग-प्रयोगः, पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative), बहुवचनम्
arthamwealth/benefit
artham:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootartha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्
abhayamfearlessness/safety
abhayam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootabhaya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
itithus
iti:
Sambandha (Quotative/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formउद्धरण/इत्यर्थक-अव्यय (quotative particle)
yacchatigives
yacchati:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootyam (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्
āviṃdhyāṭavithe Āviṃdhyā forest
āviṃdhyāṭavi:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootā-viṃdhyā + aṭavī (प्रातिपदिके)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्; षष्ठी/सप्तमी-तत्पुरुषसमासः (viṃdhyāyāḥ aṭavī / viṃdhye aṭavī)
memy
me:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्
nāmaname
nāma:
Sambandha (Apposition/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootnāman (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्; नामार्थे (as 'by name')
grāhyamto be taken/accepted
grāhyam:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootgrah (धातु)
Formकृदन्तम्; तव्यत्-प्रत्ययान्त (gerundive), नपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विधेय-विशेषणम्
duṣṭa-bhaya-apahamremoving the fear of the wicked
duṣṭa-bhaya-apaham:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootduṣṭa (प्रातिपदिक) + bhaya (प्रातिपदिक) + apaha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (duṣṭānāṃ bhayam) + उपपद-तत्पुरुषः (bhayaṃ apaharatīti)

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Āviṃdhyāṭavī

Type: kshetra

Listener: Piṅgākṣa (addressed as ‘O Piṅgākṣa’)

Scene: A righteous protector addresses frightened travelers at a forest-edge, refusing their wealth and instead proclaiming the forest’s sacred name ‘Āviṃdhyāṭavī’ as a charm of safety; dark trees recede as a luminous path opens.

Ā
Āviṃdhyāṭavī (name/epithet)
P
pāthika (traveler)

FAQs

The righteous do not exploit travelers; they give ‘abhaya’—protection and reassurance—seen as a noble gift.

The verse supports the Kāśīkhaṇḍa pilgrimage setting where safe passage and protection are treated as sacred services.

A form of abhaya-dāna (granting fearlessness) is emphasized; also the remembrance of a protective name is suggested.