Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 3

षष्ठ्यांषष्ठ्यां नृपश्रेष्ठ ह्यष्टम्यां च चतुर्दशीम् । स्नानं यः कारयेन्मर्त्यः श्राद्धं प्रेतेषु भक्तितः । तस्य पापक्षयः पार्थ सूर्यलोके महीयते

ṣaṣṭhyāṃṣaṣṭhyāṃ nṛpaśreṣṭha hyaṣṭamyāṃ ca caturdaśīm | snānaṃ yaḥ kārayenmartyaḥ śrāddhaṃ preteṣu bhaktitaḥ | tasya pāpakṣayaḥ pārtha sūryaloke mahīyate

ഹേ നൃപശ്രേഷ്ഠാ! ഷഷ്ഠി-ഷഷ്ഠി, അഷ്ടമി, ചതുര്ദശി ദിവസങ്ങളിൽ സ്നാനം ചെയ്ത് ഭക്തിയോടെ പ്രേതർക്കായി ശ്രാദ്ധം ചെയ്യുന്ന മർത്ത്യന്റെ പാപങ്ങൾ, ഹേ പാർഥാ, ക്ഷയിച്ച് അവൻ സൂര്യലോകത്തിൽ മഹത്വപ്പെടുന്നു.

षष्ठ्याम्on the sixth (lunar day)
षष्ठ्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootषष्ठी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; तिथिवाचक
षष्ठ्याम्on the sixth (again)
षष्ठ्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootषष्ठी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; पुनरुक्तिः (emphatic repetition)
नृपश्रेष्ठO best of kings
नृपश्रेष्ठ:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनृप-श्रेष्ठ (प्रातिपदिक; नृप + श्रेष्ठ)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘नृपाणां श्रेष्ठः’)
हिindeed
हि:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चय/हेतु-बोधक कण (particle: indeed/for)
अष्टम्याम्on the eighth (lunar day)
अष्टम्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअष्टमी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; तिथिवाचक
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय-बोधक (conjunction)
चतुर्दशीम्(on) the fourteenth (lunar day)
चतुर्दशीम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootचतुर्दशी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; तिथिवाचक; (अत्र ‘अष्टम्याम्’ इत्यादि-सूच्ये तिथौ)
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; ‘कारयेत्’ इत्यस्य कर्म
यःwho
यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; सम्बन्ध-प्रत्यय (relative pronoun)
कारयेत्should cause to be done / should perform (by arranging)
कारयेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√कृ (धातु) (णिच् causative: कारय)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; णिच्-प्रयोगः (causative: ‘cause to do/perform’)
मर्त्यःa mortal
मर्त्यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमर्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; ‘यः’ इत्यस्य विशेष्य/अपोद्घात
श्राद्धम्śrāddha rite
श्राद्धम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootश्राद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; ‘कारयेत्’ इत्यस्य कर्म
प्रेतेषुfor the departed spirits
प्रेतेषु:
Adhikarana/Visaya (अधिकरण/विषय)
TypeNoun
Rootप्रेत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), बहुवचन; ‘श्राद्धम्’ इत्यस्य विषय-निर्देश (for the departed)
भक्तितःdevoutly
भक्तितः:
Hetu/Prakara (हेतु/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; तसिल्-प्रत्ययान्त (ablatival adverb) ‘भक्तितः’ = भक्त्या/भक्त्या सह (with devotion)
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; ‘यः’ इत्यस्य अन्वयः
पापक्षयःdestruction of sins
पापक्षयः:
Karta/Phala (फल-कर्ता)
TypeNoun
Rootपाप-क्षय (प्रातिपदिक; पाप + क्षय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘पापस्य क्षयः’)
पार्थO Pārtha
पार्थ:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootपार्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन
सूर्यलोकेin the world of the Sun
सूर्यलोके:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसूर्य-लोक (प्रातिपदिक; सूर्य + लोक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘सूर्यस्य लोकः’)
महीयतेis glorified/honored
महीयते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√मह् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि/भावे प्रयोगः (is honored/glorified)

Śrī Mārkaṇḍeya

Tirtha: Sūrya-tīrtha on Revā (Ravi-nirmita)

Type: ghat

Listener: Pārtha (Arjuna)

Scene: Pilgrims at dawn on Narmadā ghāṭa: snāna, then śrāddha setup—kuśa grass, piṇḍa offerings, water libations; Sūrya rising, rays touching offerings; Mārkaṇḍeya instructing Pārtha.

P
Pārtha (Arjuna)
N
Nṛpa (King)
S
Sūrya (Ravi/Bhāskara)
P
Pretas (Departed)
Ś
Śrāddha
S
Snāna

FAQs

Time (tithi) + place (tīrtha) + devotion (bhakti) together intensify dharma, yielding purification and elevated posthumous states.

The Sūrya-established tīrtha on the northern bank of the Revā/Narmadā.

Snāna (ritual bathing) and śrāddha for the departed on specified tithis: ṣaṣṭhī, aṣṭamī, and caturdaśī.