Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 44

श्रद्धामाहात्म्यं तथा देवीप्रश्नः

The Greatness of Śraddhā and Devī’s Question to Śiva

विदिते मम याथात्म्ये कर्मयज्ञेन देहिनः । न यजंति हि मां युक्ताः समलोष्टाश्मकांचनाः । नित्ययुक्तो मुनिः श्रेष्ठो मद्भक्तश्च समाहितः । ज्ञानयोगरतो योगी मम सायुज्यमाप्नुयात्

vidite mama yāthātmye karmayajñena dehinaḥ | na yajaṃti hi māṃ yuktāḥ samaloṣṭāśmakāṃcanāḥ | nityayukto muniḥ śreṣṭho madbhaktaśca samāhitaḥ | jñānayogarato yogī mama sāyujyamāpnuyāt

എന്റെ യാഥാർത്ഥ്യസ്വരൂപം അറിഞ്ഞാൽ, സംയമമുള്ള ദേഹികൾ—മണ്ണുകട്ട, കല്ല്, സ്വർണം എന്നിവയെ ഒരുപോലെ കാണുന്നവർ—കർമ്മയജ്ഞം മാത്രം കൊണ്ട് എന്നെ ആരാധിക്കുകയില്ല. നിത്യയുക്തനായ ശ്രേഷ്ഠ മുനി, എന്റെ ഭക്തൻ, സമാഹിതനായി ജ്ഞാനയോഗത്തിൽ നിരതനായ യോഗി എന്റെ സായുജ്യം പ്രാപിക്കുന്നു।

विदितेwhen (it is) known
विदिते:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formकृदन्त (Past Passive Participle/क्त), नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन; सति-सप्तमी (locative absolute)
ममmy
मम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/सम्बन्ध), एकवचन
याथात्म्येin (my) true nature
याथात्म्ये:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootयाथात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
कर्म-यज्ञेनby ritual action-sacrifice
कर्म-यज्ञेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootकर्म (प्रातिपदिक) + यज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; समासः तत्पुरुषः
देहिनःembodied beings
देहिनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदेहिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (Vedic/epic variant form for देहिनः = देहिनः/देहिनः); कर्तृपद
not
:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय
यजन्तिworship/sacrifice
यजन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootयज् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle), अवधान/कारणार्थ (indeed/for)
माम्me
माम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
युक्ताःdisciplined/steadfast
युक्ताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootयुज् (धातु)
Formकृदन्त (Past Passive Participle/क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
सम-लोष्ट-अश्म-काञ्चनाःto whom clod, stone, and gold are equal
सम-लोष्ट-अश्म-काञ्चनाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम (प्रातिपदिक) + लोष्ट (प्रातिपदिक) + अश्मन् (प्रातिपदिक) + काञ्चन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; बहुव्रीहिः (लोष्टे अश्मनि काञ्चने च समदृष्टिः येषाम्)
नित्य-युक्तःever united (in yoga)
नित्य-युक्तः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनित्य (प्रातिपदिक) + युक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (नित्यः युक्तः)
मुनिःsage
मुनिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
श्रेष्ठःexcellent
श्रेष्ठः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
मत्-भक्तःmy devotee
मत्-भक्तः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + भक्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (मम भक्तः)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
समाहितःcollected, composed
समाहितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्-आ-धा (धातु)
Formकृदन्त (Past Passive Participle/क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
ज्ञान-योग-रतःdevoted to jñāna-yoga
ज्ञान-योग-रतः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootज्ञान (प्रातिपदिक) + योग (प्रातिपदिक) + रत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (ज्ञानयोगे रतः)
योगीyogi
योगी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
ममmy
मम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन
सायुज्यम्union/identity (with me)
सायुज्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसायुज्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आप्नुयात्may attain/should attain
आप्नुयात्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootआप् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Lord Shiva

Tattva Level: pati

Shiva Form: Sadāśiva

S
Shiva

FAQs

It teaches that once Shiva’s true nature is realized, liberation is not secured by ritual action alone; the mature seeker becomes steady, equal-minded, devoted, and established in jñāna-yoga, thereby attaining sāyujya (union) with Shiva.

It does not reject Saguna worship; it clarifies that outer worship and offerings culminate in inner realization. Linga-worship becomes complete when it produces steadiness, devotion, and knowledge of Shiva’s reality rather than remaining mere external karma.

The implied practice is sustained yoga: cultivating samādhāna (collectedness), equal-mindedness toward gain and loss, and devotion to Shiva while deepening contemplative knowledge—so that worship matures from external yajña into inner absorption in Shiva.