Previous Verse
Next Verse

Shloka 63

युद्धे अङ्गद-मैन्द-द्विविद-राक्षसयुद्धम्; कुम्भस्य प्रादुर्भावः तथा सुग्रीवेण पराभवः

Sarga 76: Angada and the Vanara chiefs battle Kampana, Prajaṅgha, Yūpākṣa, Śoṇitākṣa; Kumbha enters and is checked by Sugrīva

तांस्तुदृष्टवाहरिगणान् शरवृष्टिभिरर्दितान् ।।।।अङ्गदंपृष्ठतःकृत्वाभ्रातृजंप्लवगेश्वरः ।भिदुद्राववेगेनसुग्रीवःकुम्भमाहवे ।।।।शैलसानुचरंनागंवेगवानिवकेसरी ।

tāṃs tu dṛṣṭvā harigaṇān śaravṛṣṭibhir arditān | aṅgadaṃ pṛṣṭhataḥ kṛtvā bhrātṛjaṃ plavageśvaraḥ | bhidudrāva vegena sugrīvaḥ kumbham āhave | śailasānucaraṃ nāgaṃ vegavān iva kesarī ||

ശരവൃഷ്ടിയാൽ പീഡിതരായ ഹരിഗണങ്ങളെ കണ്ടപ്പോൾ, പ്ലവഗേശ്വരനായ സുഗ്രീവൻ ഭ്രാതൃജനായ അങ്കദനെ പിന്നിൽ നിർത്തി, യുദ്ധത്തിൽ കുംഭനോട് വേഗത്തിൽ പാഞ്ഞുകയറി—പർവ്വതചരനായ ഗജത്തെ നേരെ വേഗവാൻ കേസരി സിംഹം ചാടുന്നതുപോലെ.

तान्those
तान्:
Karma (कर्म/Object of दृष्ट्वा)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
तुindeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/Particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (indeed/but)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण/Adverbial)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund); अव्यय (having seen)
हरिगणान्troops of vanaras
हरिगणान्:
Karma (कर्म/Object of दृष्ट्वा; apposition to तान्)
TypeNoun
Rootहरि + गण (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (हरिणां गणाः); पुल्लिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
शरवृष्टिभिःby showers of arrows
शरवृष्टिभिः:
Karana (करण/Instrument-cause)
TypeNoun
Rootशर + वृष्टि (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (शराणां वृष्टिः); स्त्रीलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
अर्दितान्afflicted/harassed
अर्दितान्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootअर्द् (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (Past participle: afflicted); पुल्लिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन (qualifying हरिगणान्)
अङ्गदम्Angada
अङ्गदम्:
Karma (कर्म/Object of कृत्वा)
TypeNoun
Rootअङ्गद (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
पृष्ठतःbehind/in the rear
पृष्ठतः:
Desha (देश/Locative adverb)
TypeIndeclinable
Rootपृष्ठतः (अव्यय)
Formअव्यय; स्थानवाचक अव्यय (adverb of place: behind/from the rear)
कृत्वाhaving placed
कृत्वा:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण/Adverbial)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund); अव्यय (having placed/made)
भ्रातृजम्brother's son (nephew)
भ्रातृजम्:
Samānādhikaraṇa (समानाधिकरण/Apposition to अङ्गदम्)
TypeNoun
Rootभ्रातृ + ज (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (भ्रातुः जातः = brother's son); पुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; अङ्गदस्य विशेषण/अप्पोजिशन
प्लवगेश्वरःlord of the vanaras
प्लवगेश्वरः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootप्लवग + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (प्लवगानाम् ईश्वरः); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भिदुद्रावrushed/charged against
भिदुद्राव:
Kriya (क्रिया/Main verb)
TypeVerb
Rootभि + द्रु (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन; उपसर्ग: अभि- (towards) (form shows sandhi/orthographic variant: अभिदुद्राव)
वेगेनwith speed
वेगेन:
Karana (करण/Instrument-manner)
TypeNoun
Rootवेग (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया, एकवचन
सुग्रीवःSugrīva
सुग्रीवः:
Karta (कर्ता/Subject; apposition to प्लवगेश्वरः)
TypeNoun
Rootसुग्रीव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; प्लवगेश्वरस्य नाम
कुम्भम्Kumbha
कुम्भम्:
Karma (कर्म/Object of अभिदुद्राव)
TypeNoun
Rootकुम्भ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
आहवेin battle
आहवे:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootआहव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
शैलसानुचरम्roaming on mountain-slopes
शैलसानुचरम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier in simile)
TypeAdjective
Rootशैल + सानु + चर (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (शैलस्य सानुषु चरति इति); पुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन (qualifying नागम्; used in simile)
नागम्an elephant
नागम्:
Upameya (उपमेय/Compared image)
TypeNoun
Rootनाग (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; उपमेय/उपमान-सम्बद्ध (elephant as compared)
वेगवान्swift
वेगवान्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootवेगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (qualifying केसरी)
इवlike
इव:
Upama (उपमा/Comparison marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्यय; उपमा-सूचक (like)
केसरीa lion
केसरी:
Upamana (उपमान/Standard of comparison)
TypeNoun
Rootकेसरी (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपमान (standard of comparison: lion)

Seeing the Vanara army pained by the rain of arrows, Sugriva, the Lord of Vanaras having Angada in his rear, swiftly rushed and assailed Kumbhakarna's son just like a lion roaming in the mountains attacks elephants.

S
Sugrīva
A
Aṅgada
K
Kumbha (Kumbhakarṇa’s son)
V
Vānara host (harigaṇa)

FAQs

Leader’s duty (rāja/saṅgha-dharma): when followers suffer, the leader steps forward to protect and restore morale, acting for the collective good.

Sugrīva sees his forces pinned by arrows and personally charges Kumbha, positioning Aṅgada as rear support.

Nāyaka-guṇa (leadership valor) coupled with rakṣaṇa (protective responsibility).