Previous Verse
Next Verse

Shloka 33

त्रिशिरा-प्रबोधनम् तथा नरान्तक-वधः

Trisira’s Counsel and the Slaying of Naranthaka

तेप्रतस्थुर्महात्मानोऽमरावत्यास्सुराइव ।तान् गजैश्चतुरङ्गैश्चरथैश्चाम्बुन्दिस्स्वनैः ।।।।अनूत्पेतुर्महात्मानोराक्षसाःप्रवरायुधाः ।

te pratasthur mahātmāno 'marāvatyāḥ surā iva |

tān gajaiś caturaṅgaiś ca rathaiś cāmbudanissvanaiḥ ||

anūtpetur mahātmāno rākṣasāḥ pravarāyudhāḥ ||

ആ മഹാത്മ രാജകുമാരന്മാർ അമരാവതിയിലെ ദേവന്മാരെപ്പോലെ മുന്നേറി പുറപ്പെട്ടു; അവരുടെ പിന്നാലെ ഉത്തമായുധധാരികളായ മഹാത്മ രാക്ഷസർ ആനകളോടും കുതിരകളോടും മേഘഗർജ്ജനപോലെ മുഴങ്ങുന്ന രഥങ്ങളോടും കൂടി അനുഗമിച്ചു.

तेthey
ते:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
प्रतस्थुःset out/marched
प्रतस्थुः:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootप्र-स्था (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
महात्मानःgreat-souled ones
महात्मानः:
कर्ता-सम्बन्ध (Apposition to subject)
TypeNoun
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणवत् (epithet)
अमरावत्याःof Amarāvatī
अमरावत्याः:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootअमरावती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
सुराःgods
सुराः:
उपमान (Standard of comparison)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; उपमान
इवlike
इव:
उपमा-सूचक (Comparator)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्यय
तान्them
तान्:
कर्म (Object of anūtpētuḥ)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
गजैःwith elephants
गजैः:
करण/सहचर (Accompaniment)
TypeNoun
Rootगज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
and
:
समुच्चय (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
तुरङ्गैःwith horses
तुरङ्गैः:
करण/सहचर (Accompaniment)
TypeNoun
Rootतुरङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
and
:
समुच्चय (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
रथैःwith chariots
रथैः:
करण/सहचर (Accompaniment)
TypeNoun
Rootरथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
and
:
समुच्चय (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
अम्बुन्दिस्स्वनैःwith rumbling like rain-clouds
अम्बुन्दिस्स्वनैः:
करण-विशेषण (Qualifier of accompaniment)
TypeAdjective
Rootअम्बुन्दि-स्वन (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: अम्बुन्देः स्वनः (sound of rain-cloud); पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; रथादीनां विशेषण (with cloud-like rumbling)
अनूत्पेतुःfollowed/rose up after
अनूत्पेतुः:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootअनु-उत्-पत् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
महात्मानःgreat-souled
महात्मानः:
कर्ता-विशेषण (Qualifier of subject)
TypeNoun
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; राक्षसाः इत्यस्य विशेषण
राक्षसाःRakshasas
राक्षसाः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
प्रवरायुधाःarmed with excellent weapons
प्रवरायुधाः:
कर्ता-विशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootप्रवर-आयुध (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय: प्रवराणि आयुधानि येषाम् (having excellent weapons); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; राक्षसाणां विशेषण

Those great souls followed by elephants, horses, Rakshasas with superb weapons sounding like the rumbling of rainy clouds went like gods of Amaravati.

A
Amarāvatī
S
Suras (gods)
R
Rākṣasas
E
Elephants (gaja)
H
Horses (turaṅga)
C
Chariots (ratha)

FAQs

The verse illustrates collective duty and organized action: in the Ramayana’s ethical world, large undertakings—especially war—demand coordinated responsibility rather than impulsive violence.

The rākṣasa princes and their armed forces advance in formation, described with celestial imagery and the soundscape of a massive army.

Saṅgha-śakti (collective strength) and niyama (order/discipline) in mobilization.