Previous Verse
Next Verse

Shloka 68

कुम्भकर्णवधः

The Slaying of Kumbhakarna

स शैलशृङ्गाभिहतोविसंज्ञःपपातभूमौयुधिवानरेन्द्रः ।तंप्रेक्ष्यभूमौपतितंविसंज्ञनेदुःप्रहृष्टास्त्वथयातुधानाः ।।।।

sa śaila-śṛṅgābhihato visaṃjñaḥ papāta bhūmau yudhi vānarendraḥ |

taṃ prekṣya bhūmau patitaṃ visaṃjñaṃ neduḥ prahṛṣṭās tv atha yātudhānāḥ ||

പർവതശിഖരത്തിന്റെ പ്രഹരത്തിൽ യുദ്ധഭൂമിയിൽ വാനരേന്ദ്രൻ ബോധംകെട്ട് നിലത്തുവീണു. അവനെ ഭൂമിയിൽ നിർബോധനായി കിടക്കുന്നത് കണ്ട യാതുധാന രാക്ഷസർ ഹർഷിച്ച് വിജയഘോഷം മുഴക്കി.

सःhe
सः:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे (masculine), प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/1st), एकवचनम् (Singular)
शैलशृङ्गाभिहतःstruck by a mountain peak
शैलशृङ्गाभिहतः:
विशेषण (Viśeṣaṇa/Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootशैल (प्रातिपदिक) + शृङ्ग (प्रातिपदिक) + अभि-हन् (धातु)
Formपुंलिङ्गे (masculine), प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्तः (past passive participle); तृतीया-तत्पुरुषः: ‘शैलशृङ्गेण अभिहतः’ = struck by a mountain-peak
विसंज्ञःunconscious
विसंज्ञः:
विशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootविसंज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
पपातfell
पपात:
क्रिया (Kriyā/Finite verb)
TypeVerb
Rootपत् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
भूमौon the ground
भूमौ:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Locative)
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे (feminine), सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्
युधिin battle
युधि:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Locative)
TypeNoun
Rootयुध्/युधि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे (feminine), सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्; ‘in battle’
वानरेन्द्रःking of the monkeys
वानरेन्द्रः:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootवानर (प्रातिपदिक) + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः: ‘वानराणाम् इन्द्रः’
तम्him
तम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative/2nd), एकवचनम्
प्रेक्ष्यhaving seen
प्रेक्ष्य:
पूर्वकाल-क्रिया (Pūrvakāla-kriyā/Absolutive)
TypeIndeclinable
Rootप्र-ईक्ष् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययीभावरूपम् (gerund/absolutive): ‘having seen’
भूमौon the ground
भूमौ:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Locative)
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
पतितम्fallen
पतितम्:
विशेषण (Qualifier of object ‘tam’)
TypeAdjective
Rootपत् (धातु)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्तः (PPP)
विसंज्ञम्unconscious
विसंज्ञम्:
विशेषण (Qualifier of object ‘tam’)
TypeAdjective
Rootविसंज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
नेदुःroared / cried out
नेदुः:
क्रिया (Kriyā/Finite verb)
TypeVerb
Rootनद् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम् (Plural)
प्रहृष्टाःdelighted
प्रहृष्टाः:
विशेषण (Qualifier of subject ‘yātudhānāḥ’)
TypeAdjective
Rootप्र-हृष् (धातु)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्तः (PPP): ‘delighted’
तुbut / indeed
तु:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपातः (particle), विरोध/विशेषार्थकः (adversative/emphatic)
अथthen
अथ:
सम्बन्ध (Discourse connector)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्ययम् (particle/adverb): ‘then/thereupon’
यातुधानाःrākṣasas / demons
यातुधानाः:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootयातुधान (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्

Struck by the piece of mountain the Vanara king became unconscious and dropped on the battlefield. Seeing that the Rakshasas were happy and naturally roared with a feeling of triumph.

S
Sugrīva
R
Rākṣasas (Yātudhānas)
B
battlefield

FAQs

The verse implicitly critiques delight in another’s suffering; Dharma values steadiness and compassion, whereas celebrating a fallen opponent reflects adharma-oriented triumphalism.

Sugrīva is knocked unconscious by the blow of a mountain peak, and the Rākṣasas react with loud celebration.

The verse emphasizes the moral contrast: the Rākṣasas’ gloating versus the Vānara side’s expected loyalty and resolve that will follow.