Previous Verse
Next Verse

Shloka 67

कुम्भकर्णवधः

The Slaying of Kumbhakarna

स तत्तथाभग्नमवेक्ष्यशूलंचुकोपरक्षोधिपतिर्महात्मा ।उत्पाट्यलङ्कामलयात्सशृङ्गंजघानसुग्रीवमुपेत्यतेन ।।।।

sa tattathā bhagnam avekṣya śūlaṃ cukopa rakṣodhipatir mahātmā |

utpāṭya laṅkā-malayāt saśṛṅgaṃ jaghāna sugrīvam upetya tena ||

തന്റെ ശൂലം ഇങ്ങനെ തകർന്നത് കണ്ട മഹാത്മാവായ രാക്ഷസാധിപൻ ക്രോധത്തിൽ ജ്വലിച്ചു. ലങ്കയിലെ മലയപർവതത്തെ ശിഖരസഹിതം പിഴുതെടുത്തു, സമീപത്തേക്ക് വന്ന സുഗ്രീവനെ അതുകൊണ്ട് പ്രഹരിച്ചു.

सःhe
सः:
कर्ता
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (कर्तरि), एकवचनम्; सर्वनाम
तत्that
तत्:
कर्म
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणरूपेण (शूलम् इति)
तथाthus / in that way
तथा:
क्रियाविशेषणम्
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रकारवाचक-अव्ययम् (adverb of manner)
भग्नम्broken
भग्नम्:
कर्म (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootभञ्ज् (धातु) → भग्न (क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययः (past passive participle); विशेषणम् (शूलम्)
अवेक्ष्यhaving seen
अवेक्ष्य:
पूर्वक्रिया (क्रियाविशेषणम्)
TypeIndeclinable
Rootअव + ईक्ष् (धातु) → अवेक्ष्य (ल्यप्/क्त्वान्त अव्ययभावः)
Formक्त्वान्त/ल्यपन्त-अव्ययम् (absolutive/gerund); पूर्वकालिकक्रिया
शूलम्pike / spear
शूलम्:
कर्म
TypeNoun
Rootशूल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
चुकोपbecame enraged
चुकोप:
क्रिया
TypeVerb
Rootकुप् (धातु) → चुकोप (लिट्-लकारः)
Formलिट्-लकारः (परिपूर्णभूत/Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
रक्षोधिपतिःlord of the Rakshasas
रक्षोधिपतिः:
कर्ता (सः इत्यस्य विशेषणम्/अप्पोजिशन)
TypeNoun
Rootरक्षस् + अधिपति (प्रातिपदिक); समासः
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (रक्षसाम् अधिपतिः)
महात्माgreat-souled
महात्मा:
कर्ता (विशेषणम्)
TypeNoun
Rootमहत् + आत्मन् (प्रातिपदिक); समासः
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारयः (महान् आत्मा यस्य/महान् आत्मा)
उत्पाट्यhaving uprooted / having torn out
उत्पाट्य:
पूर्वक्रिया (क्रियाविशेषणम्)
TypeIndeclinable
Rootउत् + पट्/पाट् (धातु) → उत्पाट्य (ल्यप्/क्त्वान्त अव्ययभावः)
Formक्त्वान्त/ल्यपन्त-अव्ययम् (absolutive/gerund); पूर्वकालिकक्रिया
लङ्कामलयात्from the Malaya (mountain) of Lanka
लङ्कामलयात्:
अपादान
TypeNoun
Rootलङ्का + मलय (प्रातिपदिक); समासः
Formपुंलिङ्गः, पञ्चमी-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (लङ्कायाः मलयः); अपादानम्
सशृङ्गम्with its peak(s)
सशृङ्गम्:
कर्म (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootस (उपसर्गसदृश-पूर्वपद) + शृङ्ग (प्रातिपदिक); समासः
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सह-तत्पुरुषः (शृङ्गेण सह/शृङ्गयुक्तम्); विशेषणम् (मलयम्/शैलम्)
जघानstruck / smote
जघान:
क्रिया
TypeVerb
Rootहन् (धातु) → जघान (लिट्-लकारः)
Formलिट्-लकारः (परिपूर्णभूत/Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
सुग्रीवम्Sugriva
सुग्रीवम्:
कर्म
TypeNoun
Rootसुग्रीव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
उपेत्यhaving approached
उपेत्य:
पूर्वक्रिया (क्रियाविशेषणम्)
TypeIndeclinable
Rootउप + इ (धातु) → उपेत्य (ल्यप्/क्त्वान्त अव्ययभावः)
Formक्त्वान्त/ल्यपन्त-अव्ययम् (absolutive/gerund); पूर्वकालिकक्रिया
तेनwith that (weapon/thing)
तेन:
करण
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः/नपुंसकलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम; करणवाचकः

That great soul, the Lord of Rakshasas seeing the pike broken in that way, was highly enraged. Taking Malaya Mountain from Lanka, he struck Sugriva who was approaching him.

K
Kumbhakarṇa
S
Sugrīva
L
Laṅkā
M
Malaya mountain
Ś
śūla (spear/pike)

FAQs

The verse highlights how uncontrolled krodha (anger) follows injury and humiliation; in Dharma, especially yuddha-dharma, strength should be governed by restraint rather than rage-driven escalation.

After Kumbhakarṇa’s spear is broken, he retaliates by uprooting a mountain peak from Laṅkā and using it as a weapon against the approaching Sugrīva.

By contrast, Sugrīva’s courage is implied—he advances despite danger—while Kumbhakarṇa’s lack of self-restraint is foregrounded.