Previous Verse
Next Verse

Shloka 19

पुष्पकविमानेन सीताया युद्धभूमिदर्शनम्

Sita Shown the Battlefield in the Pushpaka

ततस्सीताददर्शोभौशयानौशरतल्पगौ ।लक्ष्मणंचापिरामंचविसंज्ञौशरपीडितौ ।।।।विध्वस्तकवचौवीरौविप्रविद्धशरासनौ ।सायकैचशिन्नसर्वाङ्गौशरस्तम्बमयौक्षितौ ।।।।

tatas sītā dadarśobhau śayānau śaratalpagau | lakṣmaṇaṃ cāpi rāmaṃ ca visaṃjñau śarapīḍitau | vidhvastakavacau vīrau vipraviddhaśarāsanau | sāyakaiś chinnasarvāṅgau śarastambhamayau kṣitau ||

അപ്പോൾ സീത ഇരുവരെയും—രാമനെയും ലക്ഷ്മണനെയും—ശരശയ്യയിൽ കിടക്കുന്നതായി കണ്ടു; ബോധം നഷ്ടപ്പെട്ട് അമ്പുകളുടെ വേദനയിൽ പീഡിതരായി. ആ വീരന്മാരുടെ കവചം തകർന്നിരുന്നു, ധനുസ്സുകൾ അകലെ തെറിച്ചുപോയിരുന്നു; ശരങ്ങളാൽ അവയവങ്ങൾ മുറിഞ്ഞും കുത്തേറ്റും, ഭൂമിയിൽ അമ്പുകാടുപോലെ അവർ കിടന്നു.

tataḥthereafter
tataḥ:
Kāla-adhikaraṇa (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottataḥ (अव्यय)
Formअनन्तर/हेतुवाचक-अव्ययम् (thereafter)
sītāSita
sītā:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsītā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम्
dadarśasaw
dadarśa:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√dṛś (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
ubhauboth (of them)
ubhau:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootubha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, द्वितीया, द्विवचनम्
śayānaulying
śayānau:
Karma-viśeṣaṇa (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Root√śī (धातु) + शानच् (कृदन्त)
Formशानच्-प्रत्ययान्त वर्तमान कृदन्तः (present participle, middle sense), पुंलिङ्गम्, द्वितीया, द्विवचनम् — उभौ इत्यस्य विशेषणम्
śaratalpagaulying on a bed of arrows
śaratalpagau:
Karma-viśeṣaṇa (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootśara-talpaga (प्रातिपदिक)
Formसमासः: तत्पुरुषः ‘शरतल्पं गच्छतः/गतौ’ (on a bed of arrows); पुंलिङ्गम्, द्वितीया, द्विवचनम् — उभौ इत्यस्य विशेषणम्
lakṣmaṇamLakshmana
lakṣmaṇam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootlakṣmaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, द्वितीया, एकवचनम्
caand
ca:
Samuccaya-dyotaka (समुच्चय-द्योतक)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
apialso
api:
Samuccaya-dyotaka (समुच्चय-द्योतक)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपातः (also)
rāmamRama
rāmam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootrāma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, द्वितीया, एकवचनम्
caand
ca:
Samuccaya-dyotaka (समुच्चय-द्योतक)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
visaṃjñauunconscious
visaṃjñau:
Karma-viśeṣaṇa (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootvi-saṃjña (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, द्वितीया, द्विवचनम् — उभौ इत्यस्य विशेषणम्
śarapīḍitautormented by arrows
śarapīḍitau:
Karma-viśeṣaṇa (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootśara-pīḍita (कृदन्त-प्रातिपदिक; √pīḍ + kta)
Formसमासः: तत्पुरुषः ‘शरैः पीडितौ’ (afflicted by arrows); पुंलिङ्गम्, द्वितीया, द्विवचनम् — उभौ इत्यस्य विशेषणम्
vidhvastakavacauwith shattered armour
vidhvastakavacau:
Karma-viśeṣaṇa (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootvidhvasta-kavaca (कृदन्त-प्रातिपदिक; vi-√dhvaṃs + kta + kavaca)
Formसमासः: तत्पुरुषः ‘विध्वस्तं कवचं ययोः’ (whose armour was shattered); पुंलिङ्गम्, द्वितीया, द्विवचनम् — उभौ इत्यस्य विशेषणम्
vīrauthe two heroes
vīrau:
Karma-viśeṣaṇa (कर्मविशेषण)
TypeNoun
Rootvīra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, द्वितीया, द्विवचनम् — उभौ इत्यस्य विशेषणम्
vipraviddhaśarāsanauwith bows flung away
vipraviddhaśarāsanau:
Karma-viśeṣaṇa (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootvipraviddha-śarāsana (कृदन्त-प्रातिपदिक; vi-pra-√vidh + kta + śarāsana)
Formसमासः: तत्पुरुषः ‘विप्रविद्धं शरासनं ययोः’ (whose bows were cast away); पुंलिङ्गम्, द्वितीया, द्विवचनम्
sāyakaiḥby arrows
sāyakaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootsāyaka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, तृतीया, बहुवचनम्
caand
ca:
Samuccaya-dyotaka (समुच्चय-द्योतक)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम्
bhinnasarvāṅgauwith all limbs pierced
bhinnasarvāṅgau:
Karma-viśeṣaṇa (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootbhinna-sarva-aṅga (कृदन्त-प्रातिपदिक; √bhid + kta)
Formसमासः: कर्मधारयः ‘भिन्नानि सर्वाणि अङ्गानि ययोः’ (all limbs wounded); पुंलिङ्गम्, द्वितीया, द्विवचनम्
śarastambhamayaulike masses of arrows
śarastambhamayau:
Karma-viśeṣaṇa (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootśara-stambha-maya (प्रातिपदिक)
Formसमासः: तत्पुरुषः ‘शरस्तम्भमयौ’ (made as if of clumps/reeds of arrows); पुंलिङ्गम्, द्वितीया, द्विवचनम्
kṣitauon the ground
kṣitau:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootkṣiti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम्, सप्तमी, द्विवचनम् (dual locative)

Thereafter Sita beheld both Rama and Lakshmana lying on the bed of arrows, unconscious, struck by arrows, with shields of darts, arrows with feathers, all limbs wounded with shattered armour, bows and reeds.

S
Sītā
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
A
arrows (śara, sāyaka)
B
bows (śarāsana)

FAQs

Dharma is tested in suffering: even when righteousness appears defeated, steadfastness and truth endure beyond appearances created by adharma and illusion.

Sītā is shown a harrowing sight of Rāma and Lakṣmaṇa lying unconscious on an arrow-bed, presented to break her resolve.

Rāma and Lakṣmaṇa’s warrior steadfastness (vīrya) is implied, while Sītā’s fidelity is tested by the apparent catastrophe.