Previous Verse
Next Verse

Shloka 18

पुष्पकविमानेन सीताया युद्धभूमिदर्शनम्

Sita Shown the Battlefield in the Pushpaka

प्रहृष्टमनसश्चापिददर्शपिशिताशनान् ।वानरांश्चातिदुःखार्तान्रामलक्ष्मणपार्श्वतः ।।।।

prahṛṣṭamanasaś cāpi dadarśa piśitāśanān | vānarāṃś cātiduḥkhārtān rāmalakṣmaṇapārśvataḥ ||

അവൾ ആനന്ദോന്മുഖരായ മാംസഭോജികളായ രാക്ഷസന്മാരെയും കണ്ടു; കൂടാതെ രാമലക്ഷ്മണന്മാരുടെ സമീപത്ത് അത്യന്തം ദുഃഖത്തിൽ പീഡിതരായ വാനരന്മാരെയും കണ്ടു.

ततःthen/thereafter
ततः:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रमवाचक
सीताSita
सीता:
कर्ता
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन, स्त्रीलिङ्ग
ददर्शsaw
ददर्श:
क्रिया
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट्, प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
उभौboth
उभौ:
कर्म
TypeNoun
Rootउभ (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा/द्वितीया, द्विवचन, पुंलिङ्ग; here as object with 'ददर्श' (accusative sense)
शयानौlying
शयानौ:
कर्म (Qualifier)
TypeAdjective
Rootशी (धातु) + शानच् (कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (Present participle, शानच्), प्रथमा/द्वितीया, द्विवचन, पुंलिङ्ग; विशेषणम् to 'उभौ'
शरतल्पगौon a bed of arrows
शरतल्पगौ:
कर्म (Qualifier)
TypeAdjective
Rootशर-तल्प-ग (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (शराणां तल्पः, तस्मिन् गः = lying on a bed of arrows); प्रथमा/द्वितीया, द्विवचन, पुंलिङ्ग; विशेषणम् to 'उभौ'
लक्ष्मणम्Lakshmana
लक्ष्मणम्:
कर्म (Apposition to उभौ)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन, पुंलिङ्ग
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
अपिalso
अपि:
वाक्यालङ्कार
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अप्यर्थ
रामम्Rama
रामम्:
कर्म (Apposition to उभौ)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन, पुंलिङ्ग
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
विसंज्ञौunconscious
विसंज्ञौ:
कर्म (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविसंज्ञ (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा/द्वितीया, द्विवचन, पुंलिङ्ग; विशेषणम् to 'उभौ'
शरपीडितौpierced/tormented by arrows
शरपीडितौ:
कर्म (Qualifier)
TypeAdjective
Rootशर-पीडित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √पीड्)
Formतत्पुरुष-समास (शरैः पीडितौ = afflicted by arrows); क्त-प्रत्ययान्त, प्रथमा/द्वितीया, द्विवचन, पुंलिङ्ग; विशेषणम् to 'उभौ'
विध्वस्तकवचौwith shattered armor
विध्वस्तकवचौ:
कर्म (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविध्वस्त-कवच (कृदन्त + प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (विध्वस्तं कवचं यस्य = with shattered armor); प्रथमा/द्वितीया, द्विवचन, पुंलिङ्ग; विशेषणम्
वीरौthe two heroes
वीरौ:
कर्म (Apposition)
TypeNoun
Rootवीर (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा/द्वितीया, द्विवचन, पुंलिङ्ग; उभौ इत्यस्य विशेष्य/विशेषणभाव (heroes, as the two)
विप्रविद्धशरासनौwith bows flung away
विप्रविद्धशरासनौ:
कर्म (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविप्रविद्ध-शरासन (कृदन्त + प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (विप्रविद्धं शरासनं यस्य = whose bows were cast away/scattered); प्रथमा/द्वितीया, द्विवचन, पुंलिङ्ग; विशेषणम्
सायकैःby arrows
सायकैः:
करण (Instrument)
TypeNoun
Rootसायक (प्रातिपदिक)
Formतृतीया, बहुवचन, पुंलिङ्ग
छिन्नसर्वाङ्गौwith all limbs cut/wounded
छिन्नसर्वाङ्गौ:
कर्म (Qualifier)
TypeAdjective
Rootछिन्न-सर्व-अङ्ग (कृदन्त + प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (सर्वाणि अङ्गानि छिन्नानि/भिन्नानि यस्य = whose limbs were cut/wounded); प्रथमा/द्वितीया, द्विवचन, पुंलिङ्ग; विशेषणम्
शरस्तम्बमयौas if made of thickets of arrows
शरस्तम्बमयौ:
कर्म (Qualifier)
TypeAdjective
Rootशर-स्तम्ब-मय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (शराणां स्तम्बः, तन्मयौ = made as it were of clumps of arrows); प्रथमा/द्वितीया, द्विवचन, पुंलिङ्ग; विशेषणम्
क्षितौon the ground
क्षितौ:
अधिकरण (Place)
TypeNoun
Rootक्षिति (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी, एकवचन, स्त्रीलिङ्ग; 'on the ground'

Sita beheld extremely happy Rakshasas, and grief stricken Vanaras, in great agony near Rama and Lakshmana.

S
Sītā
R
rākṣasas (piśitāśana)
V
vānaras
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa

FAQs

The verse contrasts moral sensibilities: rejoicing in others’ suffering is adharma, while grief for the righteous reflects compassion and loyalty aligned with dharma.

From the aerial view, Sītā observes rākṣasas celebrating and vānaras mourning near the seemingly stricken Rāma and Lakṣmaṇa.

The vānaras’ devotion and empathy are emphasized through their sorrow at the apparent fall of their leaders.