Previous Verse
Next Verse

Shloka 25

चतुश्चत्वारिंशः सर्गः (Sarga 44): निशायुद्धम्, धूलिरुधिरप्रवाहः, इन्द्रजितो मायायुद्धम्

राक्षसानांचनिनदैर्हरीणांचापिनिस्स्वनैः ।।।।साबभूवनिशाघोराभूयोघोरतरातदा ।

rākṣasānāṃ ca ninadair harīṇāṃ cāpi nissvanaiḥ | sā babhūva niśā ghorā bhūyo ghoratarā tadā ||

രാക്ഷസന്മാരുടെ അലര്‍ച്ചകൊണ്ടും വാനരന്മാരുടെ ഘോഷംകൊണ്ടും ആ ഭയങ്കരമായ രാത്രി അప్పుడు കൂടുതല്‍ ഭയാനകമായിത്തീര്‍ന്നു.

गोलाङ्गूलाःlong-tailed
गोलाङ्गूलाः:
विशेषण (of implied subject: वानराः)
TypeAdjective
Rootगो + लाङ्गूल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन; बहुव्रीहि—'गो-सदृशं लाङ्गूलं येषां ते' (having cow-like/large tails)
महाकायाःhuge-bodied
महाकायाः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootमहा + काय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन; कर्मधारय—'महान् कायः येषां ते'
तमसाwith darkness; dark (in hue)
तमसा:
करण/हेतु (means/cause)
TypeNoun
Rootतमस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-एकवचन (Instrumental singular)
तुल्यवर्चसःof great/strong energy
तुल्यवर्चसः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootतुल्य + वर्चस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-बहुवचन; बहुव्रीहि—'तुल्यं वर्चः येषां ते' (of equal/strong radiance/energy)
सम्परिष्वज्यhaving seized/embraced
सम्परिष्वज्य:
पूर्वकाल-क्रिया
TypeVerb
Rootसम् + परि + स्वज् (धातु)
Formक्त्वान्त (Gerund/absolutive), अव्यय-रूप — 'having embraced/held fast'
बाहुभ्याम्with (their) two arms
बाहुभ्याम्:
करण (Instrument)
TypeNoun
Rootबाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-द्विवचन (Instrumental dual)
भक्षयन्devouring
भक्षयन्:
क्रिया (ongoing action)
TypeVerb
Rootभक्ष् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमान-कृदन्त (Present active participle/शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा-एकवचन/बहुवचन-प्रयोगानुसार (here agreeing with plural subject: प्रथमा-बहुवचन sense)
रजनीचरान्night-wanderers (Rakshasas)
रजनीचरान्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootरजनी + चर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-बहुवचन; तत्पुरुष—'रजन्यां चरन्ति'

Those fierce Rakshasas who stood in front of Rama were destroyed like fireflies fallen in fire.

R
Rākṣasa
V
Vānara

FAQs

The verse underscores the moral cost of conflict: even when a cause is righteous, war intensifies fear and suffering—prompting the dhārmic imperative to restore peace as soon as justice allows.

Both armies raise tremendous battle-noise; the atmosphere of the night grows increasingly terrifying.

Endurance (titikṣā) in collective struggle—both sides persist amid escalating dread, setting the stage for the dhārmic hero’s steady leadership.