Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

शक्तिप्रहारः

Ravana’s Shakti Javelin and Lakshmana’s Wounding

ततोविव्याथगात्रेषुसर्वेषुसमितिञ्जयः ।राघवस्तुसुसङ्क्रुद्धोरावणंबहुभिश्शरैः ।।।।

tato vivyātha gātreṣu sarveṣu samitiñjayaḥ | rāghavas tu susaṅkruddho rāvaṇaṃ bahubhiḥ śaraiḥ ||

അതിനുശേഷം സമരവിജയിയായ രാഘവൻ അത്യന്തം ക്രുദ്ധനായി, രാവണന്റെ സർവാംഗങ്ങളിലും അനേകം ശരങ്ങളാൽ ഭേദിച്ചു.

ततःthen
ततः:
Kāla/Anukrama (काल/अनुक्रम)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रम/काल (thereupon)
विव्याधpierced
विव्याध:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Root√व्यध्/√विध् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन
गात्रेषुin the limbs
गात्रेषु:
Adhikarana (अधिकरण/Locative)
TypeNoun
Rootगात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
सर्वेषुin all
सर्वेषु:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
समितिञ्जयःconqueror in battle
समितिञ्जयः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootसमिति (प्रातिपदिक) + जि (धातु; √जि)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः (समितौ जयः/समितिं जयति इति)
राघवःRāghava
राघवः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समितिञ्जयः इत्यस्य अप्पोजिशन्
तुbut, indeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विशेष/विरोध
सुसङ्क्रुद्धःhighly enraged
सुसङ्क्रुद्धः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootसु (अव्यय) + सङ्क्रुद्ध (कृदन्त; सम्+√क्रुध् धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त (PPP) विशेषण; ‘सु’ उपसर्ग/उपपद (intensifier)
रावणम्Rāvaṇa
रावणम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
बहुभिःwith many
बहुभिः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootबहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
शरैःwith arrows
शरैः:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन

In the meantime, enraged Lakshmana, the brother of Rama, a mighty warrior, seized hold of seven shafts.

R
Rāma (Rāghava)
R
Rāvaṇa

FAQs

Dharma permits force when it is disciplined and directed to restrain adharma; righteous anger becomes duty-bound action, not cruelty.

After being struck, Rāma retaliates powerfully, wounding Rāvaṇa across his body with a volley of arrows.

Kṣātra-dharma (warrior duty) guided by purpose: Rāma’s response is decisive and controlled, aimed at ending wrongdoing.