Previous Verse
Next Verse

Shloka 41

इन्द्रजित्प्रेषणम्—ब्रह्मास्त्रबन्धः, हनूमद्ग्रहणं, रावणसभाप्रवेशः

Indrajit’s Deployment—Brahmāstra Binding, Hanuman’s Capture, Entry into Ravana’s Court

न मेऽस्त्रबन्धस्य च शक्तिरस्ति विमोक्षणे लोकगुरोः प्रभावात्।इत्येव मत्वा विहितोऽस्त्रबन्धो मयात्मयोनेरनुवर्तितव्यः।।।।

na me ’stra-bandhasya ca śaktir asti vimokṣaṇe loka-guroḥ prabhāvāt |

ity eva matvā vihito ’stra-bandho mayātma-yoner anuvartitavyaḥ ||

‘ലോകഗുരുവായ ബ്രഹ്മാവിന്റെ പ്രഭാവം കൊണ്ടു നിലനിൽക്കുന്ന ഈ അസ്ത്രബന്ധം അഴിക്കാൻ എനിക്കു ശക്തിയില്ല.’ എന്നു കരുതി, ആത്മയോനി ബ്രഹ്മാവ് വിധിച്ച ഈ അസ്ത്രബന്ധം ഞാൻ അനുസരിക്കേണ്ടതാകുന്നു.

nanot
na:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध निपात (negation)
mefor me
me:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (सम्बन्ध), एकवचन; सर्वनाम—‘of me/to me’ (here: for me)
astrabandhasyaof the weapon-bondage
astrabandhasya:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootastra-bandha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; तत्पुरुषः—अस्त्रेण बन्धः (bondage by weapon)
caand
ca:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
śaktiḥpower
śaktiḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootśakti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
astiexists
asti:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√as (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
vimokṣaṇein releasing
vimokṣaṇe:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootvimokṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन; विषय/प्रसङ्गे (in the matter of release)
lokaguroḥof the world-teacher
lokaguroḥ:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootloka-guru (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; तत्पुरुषः—लोकस्य गुरुः (teacher of the world; Brahmā)
prabhāvātdue to the power
prabhāvāt:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootprabhāva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (हेतु/अपादान), एकवचन
itithus
iti:
Vacana-marker (इति-प्रयोग)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरणसूचक
evaindeed
eva:
Avadharana (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक निपात (indeed/only)
matvāhaving considered
matvā:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√man (धातु)
Formक्त्वान्त (gerund), अव्ययभाव; ‘having thought/considered’
vihitaḥordained
vihitaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootvi-√dhā (धातु)
Formक्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘ordained/appointed’
astrabandhaḥthe weapon-bondage
astrabandhaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootastra-bandha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः—अस्त्रेण बन्धः
mayāby me
mayā:
Kartr (कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया (करण/कर्ता), एकवचन; सर्वनाम—‘by me’
ātmayoneḥof the Self-born (Brahmā)
ātmayoneḥ:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootātma-yoni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; बहुव्रीहिः—आत्मा योनिः यस्य (self-born; Brahmā)
anuvartitavyaḥmust be obeyed
anuvartitavyaḥ:
Karya (कार्य/विधेय)
TypeVerb
Rootanu-√vṛt (धातु)
Formतव्यत्-प्रत्ययान्त (gerundive), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधिलिङ्गार्थः—‘to be followed/obeyed’

'I deem it an effect of the power of Brahma. It is not possiblle for me to free myself due to the power of the great lord presiding over the universe through the astra. It should be obeyed'.

H
Hanumān
B
Brahmā (loka-guru, ātma-yoni)

FAQs

Dharma is voluntary obedience to rightful authority: even when capable, one may refrain, honoring a divine ordinance and the sanctity of Brahmā’s weapon.

Hanumān reflects that freeing himself would oppose the power behind the Brahmāstra; therefore he decides to comply with Brahmā’s ordinance.

Self-restraint (saṃyama): the strength to not use one’s strength when higher righteousness requires restraint.