Previous Verse
Next Verse

Shloka 35

इन्द्रजित्प्रेषणम्—ब्रह्मास्त्रबन्धः, हनूमद्ग्रहणं, रावणसभाप्रवेशः

Indrajit’s Deployment—Brahmāstra Binding, Hanuman’s Capture, Entry into Ravana’s Court

ततो मतिं राक्षसराजसूनु श्चकार तस्मिन् हरिवीरमुख्ये।अवध्यतां तस्य कपेस्समीक्ष्य कथं निगच्छेदिति निग्रहार्थम्।।।।

tato matiṃ rākṣasarājasūnuś cakāra tasmin harivīramukhye | avadhyatāṃ tasya kapeḥ samīkṣya kathaṃ nigacched iti nigrahārtham ||

അപ്പോൾ രാക്ഷസരാജപുത്രൻ വാനരവീരന്മാരിൽ ശ്രേഷ്ഠനായ അവനിലേക്കു മനസ്സു തിരിച്ചു; ആ കപിയെ വധിക്കരുതെന്ന് കണ്ടറിഞ്ഞ്, എങ്ങനെ ബന്ധിച്ചു പിടിച്ചു നിയന്ത്രിക്കാമെന്നു ആലോചിച്ചു.

ततःthen
ततः:
सम्बन्ध/कालाधिकरण
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; then
मतिम्a plan / intention
मतिम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootमति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
राक्षसराजसूनुःthe son of the demon-king
राक्षसराजसूनुः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootराक्षस-राज-सूनु (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘राक्षसराजस्य सूनुः’ = son of the demon-king)
चकारmade / formed
चकार:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट् (perfect), परस्मैपद; प्रथमा-पुरुष (3rd), एकवचन
तस्मिन्in that (person)
तस्मिन्:
अधिकरण (Adhikarana/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्ग/नपुंसक, सप्तमी (7th), एकवचन
हरिवीरमुख्येin the chief of the monkey-heroes
हरिवीरमुख्ये:
अधिकरण (Adhikarana/अधिकरण) (same locus as तस्मिन्)
TypeNoun
Rootहरि-वीर-मुख्य (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; तत्पुरुषः (‘हरिवीराणां मुख्यः’ = chief of monkey-heroes)
अवध्यताम्his invulnerability
अवध्यताम्:
कर्म (Karma/कर्म) (object of समीक्ष्य)
TypeNoun
Rootअ-वध्यता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; भाववाचक; ‘state of being unkillable’
तस्यof him
तस्य:
षष्ठी-सम्बन्ध
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी (6th), एकवचन
कपेःof the monkey
कपेः:
षष्ठी-सम्बन्ध
TypeNoun
Rootकपि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
समीक्ष्यhaving considered
समीक्ष्य:
पूर्वकालक्रिया
TypeVerb
Rootसम् + ईक्ष् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having observed/considered’
कथम्how
कथम्:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (interrogative adverb)
निगच्छेत्might escape / might go away
निगच्छेत्:
क्रिया (Verb) (in quoted thought)
TypeVerb
Rootनि + गम् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपद; प्रथमा-पुरुष (3rd), एकवचन; अर्थे—‘(he) might go away/escape’
इतिthus
इति:
वाक्यचिह्न (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/वाक्यपरिसमाप्त्यर्थक-अव्यय (quotative)
निग्रहार्थम्for the purpose of capturing
निग्रहार्थम्:
प्रयोजन (Purpose adjunct)
TypeNoun
Rootनिग्रह-अर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; चतुर्थी-तत्पुरुष/उपपदभावः (‘निग्रहाय अर्थः’ = for the purpose of capture/restraint)

Then Indrajit, son of the demon king, thinking that a vanara should not be killed started considering other means of catching hm.

I
Indrajit
R
Rāvaṇa (rākṣasa-king, implied)
H
Hanumān (kapi, harivīra)

FAQs

Restraint in the use of power: even amid hostility, the choice shifts from killing to capturing—an implicit acknowledgment of limits and proportional response.

Indrajit decides that Hanumān should not be killed and therefore plans a method to seize him instead.

Strategic restraint (saṃyama) and buddhi: he seeks control over destruction, aiming to neutralize rather than simply annihilate.