Previous Verse
Next Verse

Shloka 2

इन्द्रजित्प्रेषणम्—ब्रह्मास्त्रबन्धः, हनूमद्ग्रहणं, रावणसभाप्रवेशः

Indrajit’s Deployment—Brahmāstra Binding, Hanuman’s Capture, Entry into Ravana’s Court

त्वमस्त्रविच्छस्त्रविदां वरिष्ठस्सुरासुराणामपि शोकदाता।सुरेषु सेन्द्रेषु च दृष्टकर्मा पितामहाराधनसञ्चितास्त्रः।।।।

tvam astravic chastravidāṃ variṣṭhaḥ surāsurāṇām api śokadātā | sureṣu sendreṣu ca dṛṣṭakarmā pitāmahārādhanasañcitāstraḥ ||

നീ അസ്ത്രവിദ്യയിൽ പ്രാവീണ്യമുള്ളവനും ശസ്ത്രവിദഗ്ധരിൽ ശ്രേഷ്ഠനുമാണ്; ദേവന്മാർക്കും അസുരന്മാർക്കും പോലും ദുഃഖം വരുത്തുന്നവൻ. ഇന്ദ്രനോടുകൂടിയ ദേവന്മാരോടും യുദ്ധത്തിൽ നിന്റെ പരാക്രമം തെളിഞ്ഞിട്ടുണ്ട്; പിതാമഹനായ ബ്രഹ്മാവിനെ ആരാധിച്ച് നീ മഹാശക്തിയുള്ള അസ്ത്രങ്ങളുടെ സമ്പത്ത് സമ്പാദിച്ചിരിക്കുന്നു।

त्वम्you
त्वम्:
कर्ता (Agent/Subject)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुंलिङ्गे (सामान्यतः); प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम् (Singular)
अस्त्रवित्knower of missiles (astras)
अस्त्रवित्:
कर्तृ-विशेषणम् (Predicate nominative/Qualifier of subject)
TypeNoun
Rootअस्त्र + विद् (प्रातिपदिक: अस्त्रवित्; विद्-धातु-निष्पन्नः)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्; समासः: तत्पुरुषः (अस्त्राणि वेत्ति इति)
शस्त्रविदाम्of the weapon-experts
शस्त्रविदाम्:
सम्बन्ध (Genitive relation: 'among/of')
TypeNoun
Rootशस्त्र + विद् (प्रातिपदिक: शस्त्रविद्)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), बहुवचनम् (Plural); समासः: तत्पुरुषः (शस्त्रं वेत्ति इति)
वरिष्ठःthe best, most excellent
वरिष्ठः:
कर्तृ-विशेषणम् (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootवरिष्ठ (प्रातिपदिक; वर-शब्दस्य अतिशय-रूपम्)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; अतिशय (Superlative degree)
सुरासुराणाम्of gods and demons
सुरासुराणाम्:
सम्बन्ध (Genitive relation: 'of')
TypeNoun
Rootसुर + असुर (प्रातिपदिक-द्वन्द्व: सुरासुर)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्; समासः: द्वन्द्वः (सुराश्च असुराश्च)
अपिalso, even
अपि:
सम्बन्ध-प्रकारक (Particle indicating inclusion/emphasis)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपातः (particle) — 'also/even'
शोकदाताgiver of grief
शोकदाता:
कर्तृ-विशेषणम् (Predicate nominative/Qualifier of subject)
TypeNoun
Rootशोक + दा (प्रातिपदिक: शोकदाता; दा-धातु-निष्पन्नः)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः: तत्पुरुषः (शोकं ददाति इति)
सुरेषुamong the gods
सुरेषु:
अधिकरण (Locative: 'among/in')
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी-विभक्तिः (Locative), बहुवचनम्
सेन्द्रेषुincluding Indra / with Indra
सेन्द्रेषु:
अधिकरण-विशेषणम् (Qualifier of locative: 'among those with Indra')
TypeAdjective
Rootस + इन्द्र (प्रातिपदिक: सेन्द्र; 'इन्द्रसहित')
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी-विभक्तिः, बहुवचनम्; समासः: बहुव्रीहिः (ये इन्द्रेण सह ते)
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)
दृष्टकर्माof proven deeds; renowned for exploits
दृष्टकर्मा:
कर्तृ-विशेषणम् (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootदृष्ट + कर्मन् (प्रातिपदिक: दृष्टकर्मन्/दृष्टकर्मा)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः: कर्मधारयः (दृष्टं कर्म यस्य/दृष्टं कर्म इव प्रसिद्धम्)
पितामहाराधनसञ्चितास्त्रःone whose missiles were acquired by propitiating the Grandfather (Brahmā)
पितामहाराधनसञ्चितास्त्रः:
कर्तृ-विशेषणम् (Qualifier of subject)
TypeNoun
Rootपितामह + आराधन + सञ्चित + अस्त्र (प्रातिपदिक-समास)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः: तत्पुरुषः (पितामहस्य आराधनेन सञ्चितानि अस्त्राणि यस्य)

"You are an expert in wielding astras (missiles) and foremost among the wielders of weapons. You are highly efficient. You have brought grief even to suras and asuras. You are a warrior of proven ability demonstrated in your war against the gods including Indra. By propitiating, (through penance), grandfather Brahma you have acquired many missiles.

I
Indrajit (Meghanāda)
H
Hanuman
I
Indra
B
Brahmā (Pitāmaha)
A
astras
S
suras
A
asuras

FAQs

Power and acquired weapons are ethically neutral; Dharma depends on how such power is used. The verse implicitly warns that prowess gained through tapas or divine favor must be restrained by righteousness, otherwise it becomes a cause of suffering.

As Indrajit prepares to engage Hanuman, he asserts his martial superiority—claiming mastery of astras and a proven record even against the gods—framing the imminent duel.

Martial competence and confidence (kṣātra-tejas) are emphasized, though the tone also highlights the peril of pride when strength is not governed by Dharma.