Previous Verse
Next Verse

Shloka 60

रामलक्षणवर्णनम्

Description of Rama and Lakshmana; Alliance Narrative to Sita

दृष्ट्वा प्रायोपविष्टांश्च सर्वान्वानरपुङ्गवान्।भृशं शोकार्णवे मग्नः पर्यदेवयदङ्गदः।।5.35.60।।तव नाशं च वैदेहि वालिनश्च वधं तथा।प्रायोपवेशमस्माकं मरणं च जटायुषः।।5.35.61।।

dṛṣṭvā prāyopaviṣṭāṃś ca sarvān vānarapuṅgavān | bhṛśaṃ śokārṇave magnaḥ paryadevayad aṅgadaḥ || (5.35.60)

tava nāśaṃ ca vaidehi vālinas ca vadhaṃ tathā | prāyopaveśam asmākaṃ maraṇaṃ ca jaṭāyuṣaḥ || (5.35.61)

സകല വാനരശ്രേഷ്ഠന്മാരെയും പ്രായോപവേശവ്രതത്തിൽ ഇരിക്കുന്നതായി കണ്ടപ്പോൾ, ശോകസമുദ്രത്തിൽ മുങ്ങിയ അങ്കദൻ അത്യന്തം വിലപിച്ചു. ഹേ വൈദേഹി, നിന്റെ അപ്രത്യക്ഷതയും വാലിയുടെ വധവും, ഞങ്ങളുടെ പ്രായോപവേശനിശ്ചയവും, ജടായുവിന്റെ മരണവും ഓർത്ത് അവൻ കരുണയായി കരഞ്ഞു.

दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (Gerund/Absolutive), अव्यय; ‘having seen’
प्रायोपविष्टान्sitting in fast-unto-death
प्रायोपविष्टान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootप्राय-उपविष्ट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; समासः—प्रायः + उपविष्ट (अव्ययीभावः: ‘unto death, sitting’)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक-निपात
सर्वान्all
सर्वान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; वानरपुङ्गवान् इति विशेषण
वानरपुङ्गवान्leaders of the vanaras
वानरपुङ्गवान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवानर-पुङ्गव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; समासः—वानराणां पुङ्गवाः (षष्ठी-तत्पुरुषः)
भृशम्intensely
भृशम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभृशम् (अव्यय)
Formअव्यय, तीव्रतावाचक क्रियाविशेषण
शोक-अर्णवेin the ocean of sorrow
शोक-अर्णवे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootशोक-अर्णव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः—शोकस्य अर्णवः (षष्ठी-तत्पुरुषः)
मग्नःplunged
मग्नः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमग्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-भाव (past participial adjective)
पर्यदेवयत्lamented
पर्यदेवयत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootपरि + दिव् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अङ्गदःAngada
अङ्गदः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअङ्गद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तवyour
तव:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
नाशम्destruction/loss
नाशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनाश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक-निपात
वैदेहिO Vaidehi
वैदेहि:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootवैदेही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
वालिनःof Vali
वालिनः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootवालि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक-निपात
वधम्killing
वधम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तथाlikewise
तथा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय, प्रकारवाचक (adverb: ‘thus/likewise’)
प्रायोपवेशम्fasting unto death
प्रायोपवेशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootप्राय-उपवेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—प्रायः + उपवेश (अव्ययीभावः: ‘fast-unto-death’)
अस्माकम्of us
अस्माकम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
मरणम्death
मरणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थक-निपात
जटायुषःof Jatayu
जटायुषः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootजटायु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
A
Angada
S
Sita (Vaidehi)
V
Vali
J
Jatayu
V
Vanara leaders

FAQs

Dharma is compassionate solidarity and truthful remembrance: Aṅgada’s lament gathers the moral weight of loss (Sītā, Jaṭāyu) and the costs of duty-bound conflict (Vāli’s death), acknowledging consequences rather than denying them.

After failing to find Sītā within the time limit, the vanara leaders sit in prāyopaveśa; Aṅgada, overwhelmed, laments multiple tragedies connected to their mission.

Karunā (compassion) and bhāra-bodha (sense of burden): Aṅgada feels the collective sorrow and the gravity of events, revealing a sensitive, responsible leadership temperament.