Previous Verse
Next Verse

Shloka 54

समुद्रलङ्घनारम्भः

Commencement of the Ocean-Crossing

पुष्पौघेणानुबद्धेन नानावर्णेन वानरः।बभौ मेघ इवाकाशे विद्युद्गण विभूषितः।।।।

puṣpaughenānubaddhena nānāvarṇena vānaraḥ |

babhau megha ivākāśe vidyudgaṇa-vibhūṣitaḥ ||

നാനാവർണ്ണ പുഷ്പങ്ങളുടെ ഘനസമൂഹം അവനോട് ചേർന്നു മൂടിയതിനാൽ ആ വാനരൻ (ഹനുമാൻ) ആകാശത്തിൽ, മിന്നൽപ്പൊലിമയാൽ അലങ്കരിച്ച മേഘംപോലെ ദീപ്തനായി തോന്നി.

पुष्प-ओघेणby a mass of flowers
पुष्प-ओघेण:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootपुष्प (प्रातिपदिक) + ओघ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (पुष्पाणाम् ओघः = flood/mass of flowers)
अनुबद्धेनattached, clinging
अनुबद्धेन:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootबन्ध् (धातु) → अनुबद्ध (कृदन्त-प्रातिपदिक, क्त/PPP)
Formपुंलिङ्गः/नपुंसकलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तः; उपसर्गः—अनु
नाना-वर्णेनwith various colors
नाना-वर्णेन:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootनाना (अव्यय) + वर्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः—कर्मधारयः (various colors)
वानरःthe vanara (Hanuman)
वानरः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootवानर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
बभौappeared, shone
बभौ:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootभा (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
मेघःa cloud
मेघः:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootमेघ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; उपमानम्
इवlike
इव:
Sambandha (सम्बन्ध/Comparison marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्ययम्
आकाशेin the sky
आकाशे:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootआकाश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
विद्युत्-गण-विभूषितःadorned with lightning-clusters
विद्युत्-गण-विभूषितः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootविद्युत् (प्रातिपदिक) + गण (प्रातिपदिक) + विभूषित (कृदन्त-प्रातिपदिक, क्त/PPP; √भूष्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (विद्युतां गणेन विभूषितः = adorned with clusters of lightning)

Covered with blossoms of different kinds and colours, Hanuman looked like a cloud brightened by lightnings in the sky.

H
Hanumān
Ā
ākāśa (sky)
M
megha (cloud)
V
vidyut (lightning)
P
puṣpa (flowers)

FAQs

Dharma here is seen as selfless, righteous action: Hanumān’s splendour symbolizes purity of purpose while serving Rāma’s mission without personal motive.

As Hanumān flies toward Laṅkā, blossoms cling to him, and the poet describes his radiant appearance in the sky.

Vīrya joined with devotion—power expressed in disciplined service (sevā) to a righteous cause.