Previous Verse
Next Verse

Shloka 9

कौसल्याविलापः

Kausalya’s Lament and Ethical Analogies on Kingship

वज्रसारमयं नूनं हृदयं मे न संशयः।अपश्यन्त्या न तं यद्वै फलतीदं सहस्रधा।।2.61.9।।

vajra-sāramayaṃ nūnaṃ hṛdayaṃ me na saṃśayaḥ | apaśyantyā na taṃ yad vai phalatīdaṃ sahasradhā || 2.61.9 ||

എന്റെ ഹൃദയം നിശ്ചയം വജ്രസാരമയമാണ്; അവനെ കാണാതിരുന്നിട്ടും ഇത് ആയിരം കഷണങ്ങളായി പിളരുന്നില്ല—ഇതിൽ സംശയമില്ല.

वज्रसारमयम्made of thunderbolt-like essence
वज्रसारमयम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवज्रसार + मय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः—वज्रस्य सारः इव, तेन मयम् (made of adamantine essence)
नूनम्surely
नूनम्:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootनूनम् (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-अव्यय (particle of certainty)
हृदयम्heart
हृदयम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootहृदय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
मेmy
मे:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन; सर्वनाम
not
:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation particle)
संशयःdoubt
संशयः:
Pratijna/Predicate (विधेय)
TypeNoun
Rootसंशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; वाक्ये विधेय-नाम (predicate noun)
अपश्यन्त्याःof (me) not seeing
अपश्यन्त्याः:
Hetu/Reason (हेतु)
TypeNoun
Rootअ + पश्यत् (दृश्-धातु; शतृ-प्रत्यय) (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; शतृ-प्रत्ययान्त-प्रातिपदिक; अर्थः—(मम) अपश्यन्त्याः = of me not seeing
not
:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय
तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम; (रामम्)
यत्since/that
यत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसम्बन्धबोधक-अव्यय (relative particle) = 'since/that' (यद्-प्रयोगः)
वैindeed
वै:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
फलतिsplits/shatters
फलति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootफल् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
इदम्this
इदम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम; हृदयम् इत्यस्य पुनरुक्ति/निर्देशः
सहस्रधाinto a thousand pieces
सहस्रधा:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसहस्रधा (अव्यय)
Formप्रकारार्थक-अव्यय (adverb of manner/number)

No doubt my heart must be made of thunderbolt, since unable to see Rama it does not split into a thousand pieces.

R
Rama
V
Vajra (thunderbolt, as metaphor)

FAQs

It shows the dharmic tension between personal anguish and moral endurance—one continues living and bearing pain even when the heart feels it should break.

Kausalya, separated from Rama, expresses astonishment that her heart survives the unbearable grief of not seeing him.

Kausalya’s capacity to endure sorrow (kṣamā/forbearance and inner strength) is highlighted, even in lament.