Previous Verse
Next Verse

Shloka 40

पञ्चाप्सरो-सरः कथनम् तथा अगस्त्याश्रममार्गनिर्देशः

Panchapsara Lake Account and Directions to Agastya

पद्मिन्यो विविधास्तत्र प्रसन्नसलिलाश्शिवाः।।।।हंसकारण्डवाकीर्णाश्चक्रवाकोपशोभिताः।तत्रैकां रजनीं व्युष्य प्रभाते राम गम्यताम्।।।।

padminyo vividhās tatra prasannasalilāḥ śivāḥ | haṃsakāraṇḍavākīrṇāś cakravākopaśobhitāḥ | tatraikāṃ rajanīṃ vyuṣya prabhāte rāma gamyatām ||

അവിടെ പലവിധ പദ്മിനീ തടാകങ്ങളുണ്ട്—പ്രസന്നവും നിർമ്മലവും ശിവമായ (മംഗളകരമായ) ജലത്തോടെ; ഹംസ-കാരണ്ഡവങ്ങളാൽ നിറഞ്ഞതും ചക്രവാക പക്ഷികളാൽ ശോഭിതവുമാണ്. ഹേ രാമാ, അവിടെ ഒരു രാത്രി കഴിച്ച്, പ്രഭാതത്തിൽ പുറപ്പെടുക।

पद्मिन्यःlotus-lakes
पद्मिन्यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपद्मिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
विविधाःvarious
विविधाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (of पद्मिन्यः)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक
प्रसन्न-सलिलाःclear-watered
प्रसन्न-सलिलाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रसन्न + सलिल (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; कर्मधारय: प्रसन्नं सलिलं यसाम्
शिवाःauspicious
शिवाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम्
हंस-कारण्डव-आकीर्णाःfilled with swans and ducks
हंस-कारण्डव-आकीर्णाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootहंस + कारण्डव + आकीर्ण (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त (PPP) √कॄ (to scatter/fill) with आ-; द्वन्द्व (हंस + कारण्डव) as members; अर्थः: 'filled with swans and ducks'
चक्रवाक-उपशोभिताःbeautified by chakravaka birds
चक्रवाक-उपशोभिताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचक्रवाक + उपशोभित (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त (PPP) √शुभ्/शोभ्; तत्पुरुष: चक्रवाकैः उपशोभिताः
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक
एकाम्one
एकाम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; संख्याविशेषणम् (of रजनीम्)
रजनीम्night
रजनीम्:
Karma (कर्म, time-span)
TypeNoun
Rootरजनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
व्यूष्यhaving spent
व्यूष्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-उष् (धातु)
Formल्यप्/क्त्वा-समकक्ष (Absolutive/Gerund), 'having spent (the night)'
प्रभातेat dawn
प्रभाते:
Adhikarana (अधिकरण, time)
TypeNoun
Rootप्रभात (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
रामO Rama
राम:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
गम्यताम्let (you) go / you may proceed
गम्यताम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), प्रथम-पुरुष, एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (Passive/कर्मणि): 'let it be gone/you may go'

O Rama, there are lotus-ponds filled with clear, sacred waters, with different kinds of swans, ducks and ruddy geese. Spend one night there and proceed early in the morning.

S
Sutīkṣṇa
R
Rāma
L
lotus-ponds (padminī)
S
swans (haṃsa)
C
cakravāka birds

FAQs

Dharma includes prudent conduct on a journey: resting at a safe, auspicious place and traveling at the proper time supports protection and right action.

Sutīkṣṇa recommends a beautiful resting place with ponds and birds, advising Rāma to stay one night and proceed at dawn.

Practical wisdom (nīti) and care for companions—planning rest and travel to maintain safety and order.