द्रोण–सात्यकि-युद्धम्
Droṇa–Sātyaki Engagement
स विद्वलितसर्वाड्: क्षितिकम्पे यथाचल: । धेर्यमालम्ब्य बीभत्सुद्रोणं विव्याध पत्रिभि:,उस आधघातसे अर्जुनका सारा शरीर विह्लल हो गया, मानो भूकम्प होनेपर पर्वत हिल उठा हो। तथापि अर्जुनने धैर्य धारण करके पंखयुक्त बाणोंद्वारा द्रोणाचार्यको घायल कर दिया
sa vidvalita-sarvāṅgaḥ kṣiti-kampe yathācalaḥ | dhairyam ālambya bībhatsur droṇaṃ vivyādha patribhiḥ ||
ສັນຊະຍາກ່າວວ່າ: ດ້ວຍການຖືກຕີນັ້ນ ຮ່າງກາຍທັງໝົດຂອງອາຣະຈຸນສັ່ນໄຫວ ແລະ ບໍ່ໝັ້ນຄົງ ດັ່ງພູເຂົາສັ່ນເມື່ອແຜ່ນດິນໄຫວ. ແຕ່ເຂົາຍັງຍຶດໝັ້ນໃນຄວາມກ້າຫານ ແລະ ຄວາມສະຫງົບ ຈຶ່ງໃຊ້ລູກສອນມີຂົນປີກ ທະລຸດໂຣນາຈາຣະຍະໃຫ້ບາດເຈັບ. ນີ້ຊີ້ວ່າ ແມ່ນແຕ່ທ່າມກາງຄວາມຕົກໃຈ ແລະ ຄວາມຢ້ານ ຄວາມໝັ້ນຄົງກໍຕ້ອງນຳພາການກະທຳໃນສົງຄາມ.
संजय उवाच
Even when the body and mind are shaken by fear or shock, one should grasp dhairya (steadfast composure) and act according to one’s duty; courage here is not absence of trembling, but mastery over it.
Arjuna is struck so powerfully that he reels like a mountain in an earthquake; nevertheless, he regains composure and wounds Droṇācārya with feathered arrows.