Previous Verse
Next Verse

Shloka 25

Kāmākṣā-māhātmya (Glory of Kāmākṣā) with Siddhanātha Account

तत्सिद्धपीठं समवाप्य तत्र तपस्युपादिष्ट इवास्थितोऽस्ति । तं सिद्धनाथं मनसा विचिंत्य नरो भवेत्सिद्धसमस्तकामः ॥ २५ ॥

tatsiddhapīṭhaṃ samavāpya tatra tapasyupādiṣṭa ivāsthito'sti | taṃ siddhanāthaṃ manasā viciṃtya naro bhavetsiddhasamastakāmaḥ || 25 ||

ಆ ಸಿದ್ಧಪೀಠವನ್ನು ಪಡೆದು ಅಲ್ಲಿ ತಪಸ್ಸಿನ ಉಪದೇಶ ಪಡೆದವನಂತೆ ಸ್ಥಿರನಾಗಿರುತ್ತಾನೆ. ಆ ಸಿದ್ಧನಾಥನನ್ನು ಮನಸ್ಸಿನಲ್ಲಿ ಧ್ಯಾನಿಸಿದರೆ ಮನುಷ್ಯನು ಎಲ್ಲ ಕಾಮನೆಗಳಲ್ಲಿಯೂ ಸಿದ್ಧಿಯನ್ನು ಪಡೆಯುತ್ತಾನೆ.

तत्-सिद्ध-पीठम्that siddha-seat
तत्-सिद्ध-पीठम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + सिद्ध (प्रातिपदिक) + पीठ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः ‘that accomplished/holy seat (siddha-seat)’
समवाप्यhaving attained
समवाप्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-अव-आप् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund); ‘having reached/attained’
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेश-अव्ययम्/adverb ‘there’
तपसिin austerity
तपसि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः (तपस्), सप्तमी-विभक्तिः (अधिकरण), एकवचनम्; ‘in austerity’
उपादिष्टःinstructed
उपादिष्टः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउप-आ-दिश् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘instructed/appointed’
इवas if
इव:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्ययम् ‘as if/like’
आस्थितःremaining
आस्थितः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootआ-स्था (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past active participle), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘having remained/standing’
अस्तिis
अस्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
सिद्ध-नाथम्Siddhanātha
सिद्ध-नाथम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसिद्ध (प्रातिपदिक) + नाथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (title)
मनसाwith the mind
मनसा:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (करण), एकवचनम्; ‘with the mind’
विचिन्त्यhaving contemplated
विचिन्त्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootवि-चिन्त् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund); ‘having contemplated’
नरःa man/person
नरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (कर्ता), एकवचनम्
भवेत्would become
भवेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्; ‘would become’
सिद्ध-समस्त-कामःwith all desires fulfilled
सिद्ध-समस्त-कामः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसिद्ध (प्रातिपदिक) + समस्त (प्रातिपदिक) + काम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः ‘one whose all desires are fulfilled’

Narada (teaching in a tirtha-mahatmya context)

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: shanta

S
Siddhapitha
S
Siddhanatha

FAQs

It teaches that a sacred tirtha (Siddhapīṭha) naturally establishes the pilgrim in tapas, and that even mental contemplation of Siddhanātha brings siddhi—inner accomplishment and the fruition of aims.

It highlights manasā-vicintana (mental remembrance/meditation) as a potent form of devotion: without elaborate external action, sincere inner contemplation of the deity at a holy place yields spiritual and worldly fulfillment.

Rather than a technical Vedanga topic, the verse emphasizes sādhanā-prayoga: tapas and manasa-upāsanā (mental worship/meditation) as practical disciplines used in tirtha practice and vrata-style observance.