Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 85

अवाच्यामर्चयेद्धीमान्सिद्ध्यै विकटदंततः । विघ्नराजं गणपतिं सर्वविघ्नविनाशनम्

avācyāmarcayeddhīmānsiddhyai vikaṭadaṃtataḥ | vighnarājaṃ gaṇapatiṃ sarvavighnavināśanam

នៅទិសនិរតី ដើម្បីបានសិទ្ធិ អ្នកប្រាជ្ញគួរធ្វើអរចនាព្រះវិកដদন্তៈ—ព្រះគណបតិ ព្រះរាជានៃវិឃ្ន ដែលបំផ្លាញឧបសគ្គទាំងអស់។

अवाच्याम्Avācyā (a place/region so named)
अवाच्याम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअवाच्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; (स्थान/देवी/दिशा-नामरूप)
अर्चयेत्should worship
अर्चयेत्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootअर्च् (धातु)
Formविधिलिङ् (लिङ्-लकार), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; धातुः—अर्च् (पूजायाम्)
धीमान्the wise person
धीमान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootधीमन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्तृवाचक (one who is intelligent)
सिद्ध्यैfor success/accomplishment
सिद्ध्यै:
Sampradana (Purpose/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootसिद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (सम्प्रदान/प्रयोजन), एकवचन
विकटदन्ततःfrom (the place/manifestation called) Vikaṭadanta
विकटदन्ततः:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootविकटदन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (अपादान), एकवचन; समासः—विकट + दन्त (कर्मधारय)
विघ्नराजम्Vighnarāja (king over obstacles)
विघ्नराजम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविघ्नराज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; समासः—विघ्न + राज (षष्ठी-तत्पुरुष)
गणपतिम्Gaṇapati
गणपतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगणपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
सर्वविघ्नविनाशनम्the destroyer of all obstacles
सर्वविघ्नविनाशनम्:
Karma (Object complement/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व + विघ्न + विनाशन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; समासः—सर्व + विघ्न (कर्मधारय) + विनाशन (षष्ठी-तत्पुरुष: ‘सर्वविघ्नानां विनाशनम्’); विशेषणम् (गणपतिम्)

Skanda

Tirtha: Vikaṭadanta Vighnarāja (south-west Vināyaka)

Type: kshetra

Scene: In the south-west quarter, Vikaṭadanta Vināyaka appears formidable yet benevolent, with prominent tusks and a commanding stance as ‘Vighnarāja’; broken chains and shattered stones symbolize destroyed obstacles while a focused pilgrim offers worship for siddhi.

V
Vikaṭadanta
G
Gaṇapati
V
Vighnarāja
K
Kāśī

FAQs

Disciplined worship of Gaṇapati is presented as the dharmic means to attain siddhi by removing inner and outer obstacles.

The south-west quarter of Kāśī associated with Vikaṭadanta (Vikaṭadanta Vināyaka).

Arcana/pūjā is prescribed: the wise ‘should worship’ Vikaṭadanta specifically ‘for siddhi’ (siddhyai).